Hudba vplýva na inteligenciu dieťaťa. V akom veku začať a ktorý nástroj vybrať?

Mozartova sonáta a potkany v bludisku

Neurovedci na celom svete sa dlho domnievali, že počúvanie Sonáty pre dva klavíry D dur od Wolfganga A. Mozarta vedie k zlepšeniu priestorovej predstavivosti. Rozruch vyvolal pokus neurológov z Kalifornskej univerzity, ktorí v roku 1993 púšťali študentom rôzne nahrávky a potom mali poskladať trojrozmerné predmety z papiera. Najlepšie výsledky v teste dosiahli študenti po posluchu klavírnej sonáty.

Efekt síce skončil už po 15 minútach, no vedecký tím Frances Rauscherovej pokračoval v bádaní, tentokrát na potkanoch. Mozart dokázal zlepšiť schopnosť potkanov, vyslobodiť sa z testovacieho bludiska, a v úlohe dokonca obstáli aj tie potkany, ktoré sa so sonátou zoznámili ešte v tele matky.

Senzácia sa zmenila na mýtus

Samotní autori okamžite po uverejnení experimentu upozorňovali na nutnosť vykonania ďalších testov a chceli preskúmať aj vplyv ďalších hudobných skladieb na kognitívne schopnosti. Senzácia okolo Mozartovho efektu však už bola na svete a nedala sa zastaviť. Vtedajší guvernér amerického štátu Georgia dokonca nariadil, aby každá čerstvá mamička dostala od štátu CD s klasickou hudbou.

Prebehli ďalšie experimenty, no žiadna zo štúdií výsledky pôvodného výskumu nedokázala spoľahlivo potvrdiť, preto bol z každej strany podrobený poriadnej dávke kritiky. Legendárny Mozartov efekt sa dokonca prebojoval na šiestu priečku najväčších mýtov súčasnej psychológie. Mimochodom, prvenstvo medzi najväčšími mýtmi získala známa teória, že využívame len 10 percent našej mozgovej kapacity.

Tajomstvo detskej inteligencie konečne odhalené

Vplyv hudby však vedcom predsa len nedal spávať a rozhodli sa ho preskúmať detailnejšie. Neurovedec Sylvain Moreno z Rotmanovho výskumného inštitútu v kanadskom Ontariu prišiel na to, že hudba vo všeobecnosti zrýchľuje myšlienkové procesy v mozgu a má tiež pozitívny vplyv na rečovú schopnosť detí. Tajomstvo vraj spočíva v podobnosti zvukov hudobných nástrojov a ľudskej reči. Vedci sa preto domnievajú, že ľudský mozog príliš nerozlišuje medzi hudobnou a slovnou informáciou.

Dokážu malí hudobníci z tejto schopnosti nejako profitovať v škole? Aj táto hádanka je už definitívne rozlúštená. Vedecký tím Martina Guhna z univerzity UBC v kanadskom Vancouvri otestoval viac ako 112 tisíc miestnych žiakov, z ktorých 13 % sa venovalo nejakej hudobnej aktivite. Táto skupina vynikala nad ostatnými v rôznych predmetoch, ako angličtina, matematika a prírodné vedy.

Výsledok potvrdil jednu zaujímavú súvislosť. Žiaci, ktorí sa hudbe venovali intenzívnejšie, mali lepšie známky, ako ostatní. Pozitívny efekt sa prejavil najmä u žiakov, ktorí sa venovali hre na nejaký hudobný nástroj. Samotný spev vraj nemal na študijné výsledky nijaký výraznejší vplyv.

Hudobné nástroje pre deti

Hľadáš ideálne hudobné nástroje pre tvoje deti? Máme široký výber, ktorý rozvíja kreativitu, motorické zručnosti a lásku k hudbe! Objav gitary, klávesy, bicie a mnoho ďalších, špeciálne navrhnutých pre malých hudobníkov.

Vyber si tu

Ktorý nástroj je pre dieťa najvhodnejší? Záleží na veku

Pozitívny vplyv hudby na dieťa sa prejaví v každom veku. Najskôr si dieťa môže vyskúšať perkusné nástroje. Aj predškolák už má vyvinutý prirodzený zmysel pre rytmus a jednoduché nástroje, pripomínajúce hračky, sú ideálnym vstupom do sveta hudby.

S nástrojmi, ktoré si vyžadujú zložitejšiu koordináciu motoriky, môže dieťa začať medzi 3. až 5. rokom. Ideálny štart predstavujú klávesy so zmenšenou klaviatúrou. Majú plno zábavných zvukov, sú ľahké, jednoducho sa ovládajú a svojou univerzálnosťou môžu poslúžiť ako dobrý základ pre neskoršie zvládnutie ďalších nástrojov. Klasická gitara, zobcová flauta alebo husle si už budú vyžadovať serióznejšie cvičenie pod dohľadom učiteľa hudby. Pokiaľ ide o strunové nástroje, najmä gitary, dieťa vo veku 6 až 9 rokov by ešte malo používať zmenšené – štvrťové, polovičné alebo trojštvrťové – verzie týchto nástrojov. Čoraz populárnejšie sú dnes u detí bicie nástroje alebo ukulele.