Elmo Hope bol inovatívny americký jazzový klavirista, skladateľ a aranžér pôsobiaci na bebopovej a hardbopovej scéne v polovici 20. storočia. V detstve bol priateľom Buda Powella a Theloniousa Monka a vytvoril si jedinečný hudobný prejav, v ktorom sa miešali vplyvy jazzu a klasiky. Po tom, čo len o vlások prežil násilnú mladosť, sa stal stálicou newyorskej jazzovej scény a nahrával s poprednými umelcami ako Clifford Brown, John Coltrane a Sonny Rollins. Kvôli bojom s drogovou závislosťou bol Hope nútený presťahovať sa do Los Angeles, kde spolupracoval s hudobníkmi zo západného pobrežia, napríklad s Haroldom Landom. Napriek množstvu nahrávok ako kapelník a návratu do New Yorku sa jeho komplexný a jemne inovatívny štýl dočkal počas jeho života len obmedzeného uznania. Hopeovu kariéru prerušili pretrvávajúce zdravotné problémy a závislosť, napriek tomu zostáva významnou a výraznou osobnosťou medzi modernými jazzovými klaviristami.