Coleman Hawkins, známy ako "Hawk" alebo "Bean", bol priekopníkom amerického jazzového tenorsaxofonistu, ktorý sa narodil v roku 1904. Bol jedným z prvých, ktorí priniesli tenor saxofón do popredia jazzu a formovali jeho zvuk v čase, keď nebol všeobecne uznávaný ako jazzový nástroj. Na rozdiel od svojich súčasníkov Hawkins vyvinul silný, expresívny štýl, ktorý vychádzal z jedinečných vlastností saxofónu, a nie z napodobňovania klarinetu. Jeho bohatý tón, emocionálna hĺbka a komplexná arpeggiovaná improvizácia ovplyvnili celé generácie saxofonistov vrátane Bena Webstera a Dona Byasa. Hawkins sa presadil v ére swingu a zohral kľúčovú úlohu aj pri vývoji bebopu v 40. rokoch 20. storočia. Hawkinsovo umenie, ktoré oceňovali jeho kolegovia ako Lester Young a Miles Davis, určilo štandardy pre jazzový saxofón v jeho vlastnej dobe aj mimo nej.