Anton Bruckner (1824-1896) bol rakúsky skladateľ a organista známy svojimi rozsiahlymi symfóniami a sakrálnymi zborovými dielami, ako sú omše, Te Deum a motetá. Jeho hudba, ktorá sa vyznačuje bohatou harmóniou, zložitou polyfóniou a pôsobivou dĺžkou, je charakteristickým znakom neskorého rakúsko-nemeckého romantizmu. Bruckner sa vďaka svojmu novátorskému využívaniu harmónie a formy stal osobnosťou hudobného radikalizmu, no napriek tomu zostal osobne skromný a hlboko úctivý k iným skladateľom, najmä k Wagnerovi. Bruckner, známy tým, že svoje diela opakovane revidoval, niekedy bojoval s pochybnosťami o sebe samom, čo viedlo k vzniku viacerých verzií mnohých skladieb. Hoci jeho symfónie čelili kritike pre svoj rozsah a opakovanie, Brucknerov vplyv rástol a inšpiroval neskorších skladateľov vrátane Gustava Mahlera.