Ako ovládnuť virtuálne gitarové efekty v DAW

Verejným tajomstvom hudobnej produkcie je, že najlepší pedalboard je počítač. Nie preto, že by krabičky prestali byť dobré, ale preto, že zapojenia, ktoré si vo fyzickom svete môže dovoliť hŕstka ľudí, si v DAW postavíš za pár minút a bez jediného kábla.

Gitarový chain je len anglické pomenovanie pre sériu efektov, zosilňovačov a reproboxov zapojených za sebou, ktorá dáva tvoj výsledný zvuk. V hardvéri je to najdrahšia a najmenej pružná cesta, lebo každý kus stojí peniaze, miesto aj čas na zapojenie, a keď to má fungovať aj naživo, cena rastie ešte rýchlejšie. V počítači máš to isté za zlomok a s možnosťou všetko prehodiť dvoma klikmi.

Prejdeme si to od A po Z v piatich krokoch. Nastavíš si vstup, zapneš gate, zoradíš efekty do správneho poradia, pridáš pluginy od iných výrobcov a nakoniec postavíš paralelné efektové cesty, ktoré sú tou skutočnou výhodou počítača. Ku každému kroku dostaneš tipy z praxe a nastavenia, vďaka ktorým ti to nezačne sekať. Celú epizódu nájdeš na našom YouTube kanáli, prvú časť tu a druhú tu.

Ak si už čítal náš návod na pedalboard, princíp poznáš. Signál ide z gitary cez ladičku, cez gate, cez skreslenia, do hlavy, cez reprobox a na konci sa k tomu pridáva delay a reverb. Poradie nie je náhoda a v počítači platí presne to isté.

Rozdiel je v tom, čo si môžeš dovoliť. Chceš skúsiť, ako znie tvoj riff cez štyri hlavy a tri reproboxy? V hardvéri je to sedem nákupov a dva dni sťahovania, v počítači štyri kliky. Chceš mať pravý stereo chain, kde sa modulácie rozťahujú do strán tak, ako to počuješ na platniach? Vo fyzickom svete na to potrebuješ stereo aparát so stereo efektovou slučkou, a takých ľudí u nás spočítaš na prstoch jednej ruky. V plugine to máš zapnuté od začiatku.

A ešte jedna vec, ktorá sa nahlas veľmi nehovorí. Obrovské množstvo gitár na albumoch, ktoré máš rád, vzniklo presne takto. Na obálkach časopisov síce všetci pózujú pri aparátoch, ale realita v štúdiu býva iná a často ide o kombináciu skutočnej hlavy s virtuálnym chainom.

Zoznam je krátky. Elektrická gitara, zvuková karta s nástrojovým vstupom, slúchadlá alebo monitory, nejaké DAW a aspoň jeden amp simulátor. Nič ďalšie na začiatok nepotrebuješ, ani aparát, ani mikrofón, ani upravenú miestnosť.

Pri zvukovke záleží hlavne na dvoch veciach, na kvalite nástrojového vstupu a na nízkej latencii ovládača. Ak si ju ešte len vyberáš, prejdi si článok ako vybrať zvukovú kartu, a ak váhaš nad softvérom, pomôže ti porovnanie FL Studia a Abletonu.

Z pluginov je Neural DSP najznámejší, ale AmpliTube od IK Multimedia, Guitar Rig od Native Instruments aj TONEX robia to isté a existujú aj bezplatné open source modely. V epizóde sa pracuje s Archetype Gojira, teda chainom postaveným podľa Joea Duplantiera, ale všetko, čo si ukážeme, funguje v ktoromkoľvek inom plugine rovnako.

Toto je krok, ktorý väčšina ľudí preskočí a potom sa čuduje, prečo jej to chrčí. Vstupný gain sa nenastavuje v plugine, ale na zvukovej karte. Vezmi gitaru, potenciometer hlasitosti daj na maximum a poriadne udri prázdne struny, teda tak silno, ako budeš reálne hrať, nie opatrne.

Gain na zvukovke potom stiahni tak, aby ti špičky nešli do červenej ani pri tom najsilnejšom údere. Input v samotnom plugine nechaj na nule, ten je tam na automatizáciu, nie na dorovnávanie zle nastaveného signálu.

Prečo to takto? Pretože keď raz signál preklipuješ na vstupe, žiadny plugin ti to už neopraví, a skreslenie z klipovania znie úplne inak než skreslenie z aparátu.

Prvá vec v chaine je noise gate a je to jediné poradie, ktoré nemá výnimku. V paneláku máš na linke šum, bzučanie a všetko to elektrické mrmlanie, ktoré pri vysokom gaine budeš počuť viac než vlastnú gitaru.

Zapni gate a nastav prah tak, aby ti zavrel signál, keď nehráš, ale nezadúšal doznievajúce tóny. Aj pri veľmi nízko nastavenom prahu ti gate spoľahlivo odfiltruje elektrický hum, takže ho nemusíš hneď zatvárať natvrdo.

Keď máš hotovo, prestaň hrať a započúvaj sa. Ak je ticho, ideš ďalej. Ak nie, zdvíhaj prah po malých krokoch, kým ticho nedostaneš, ale zastav vo chvíli, keď ti začne sekať konce fráz.

Hneď za gateom patria pitch shiftery a oktávery a wah. Dôvod je čisto praktický: tieto efekty sledujú výšku tónu, a čím čistejší signál dostanú, tým presnejšie ju vyhodnotia. Keď ich dáš za skreslenie, začnú sa strácať a pri akordoch to počuť okamžite.

Za nimi nasleduje sekcia overdrivov a skreslení, teda všetko, čo ide pred hlavu. Aj keď máš na aparáte nastavený stredný gain, metalisti ho aj tak predkopávajú Tube Screamerom alebo podobným boostom, pretože to nepridáva ani tak skreslenie, ako skôr tlak v stredoch a pevnejší spodok.

Potom prichádza samotný amp, kde nastavuješ gain, ekvalizáciu, master a presence, a za ním reprobox, čo sú v skutočnosti impulzné odozvy. Tu si vyberieš reprobox a k nemu konfiguráciu mikrofónov, čo je s fyzickým pedalboardom prakticky nedosiahnuteľné, pokiaľ si sám nenahrávaš vlastné impulzy.

Za reproboxom býva master ekvalizér s parametrickými pásmami a s hornou aj dolnou priepusťou. Bežný gitarista takúto kontrolu nad celým tónom nikdy nemal a je to jedno z miest, kde virtuálny svet jednoznačne vyhráva.

A úplne na konci sú modulácie, delay a reverb. Nie preto, že by to tak niekto určil, ale preto, že v hardvéri sedia v efektovej slučke za predzosilňovačom, aby ich neovplyvňoval gain ani ekvalizácia hlavy. Ak si nie si istý, ktorý efekt kam patrí, prejdi si aj článok ako vybrať gitarový efekt.

Tu sa začína zábava a tu je aj hlavný rozdiel oproti hardvéru. V jednom plugine si odkázaný na tie delaye, reverby a skreslenia, ktoré ti výrobca dal. Lenže ty možno chceš úplne iný overdrive, inú fuzz alebo konkrétnu simuláciu, ktorá sa ti páči viac.

Postup je jednoduchý. Najprv si zduplikuj stopu, aby si o pôvodné nastavenie neprišiel. Na kópii nechaj z amp simulátora zapnutú len hlavu a reprobox a všetko ostatné vypni, teda gate, skreslenia aj efekty. Pred tento plugin potom zaraď drive, ktorý chceš použiť.

A teraz ten trik, bez ktorého to väčšine ľudí nefunguje. Gate ti zostal v amp plugine, čiže až za skreslením, kde je úplne nanič. Riešenie je, že si ten istý plugin nahodíš ešte raz na prvú pozíciu, vypneš v ňom úplne všetko okrem gateu a použiješ ho len ako bránu. Výsledné poradie potom vyzerá takto: plugin len s gateom, tvoj obľúbený drive, plugin len s hlavou a reproboxom.

Ponuka drive a fuzz pluginov je prakticky nekonečná a väčšina z nich stojí zlomok toho, čo tá istá krabička v hardvéri. Vieš tak za jeden večer vyskúšať desať kombinácií a zistiť, ako spolu jednotlivé aparáty a boosty reagujú, čo je poznanie, ktoré ti potom pomôže aj pri nákupe skutočných pedálov.

Toto v počítači spravíš za minútu, kým v hardvéri by ťa to stálo kopu peňazí. Podstata je v tom, že tvoj hlavný skreslený zvuk zostane nedotknutý a efekty bežia vedľa neho na samostatných stopách, kde si ich hlasitosť aj charakter nastavíš úplne nezávisle.

Postup krok za krokom. Zduplikuj si hlavnú stopu a zapni na nej nahrávanie, aby brala ten istý signál z gitary. Na kópii vypni amp aj reprobox a nechaj zapnutý len gate, aby ti do efektu nešiel šum. Z tejto stopy potom pošli signál do novej stopy, na ktorej máš delay.

Dve veci, na ktorých to stojí. Na každej paralelnej efektovej stope daj mix na sto percent, lebo suchý signál už máš v hlavnej stope a nechceš ho tam mať dvakrát. A hlasitosť efektu potom rieš faderom tej stopy, nie parametrom mix v plugine.

Keď teraz zahráš, počuješ svoj skreslený aparát a popri ňom delay, ktorý je kŕmený čistou linkou, takže opakovania sú jasné a neupchávajú mix. Ak sa ti to zdá príliš sterilné, pošli do delayu ten istý skreslený signál, čo ide do aparátu, a opakovania budú skreslené tiež. Oba spôsoby sú správne, len znejú inak.

A tu sa to už len násobí. Výstup z delayu môžeš poslať ďalej do reverbu, ten reverb prepnúť o oktávu vyššie a máš ten spacey zvuk, ktorý poznáš z platní. Práve na toto sa hodia pluginy ako SoundToys EchoBoy, ktoré majú filtre a nastavenia, aké ti vstavaný delay nikdy nedovolí. Takýchto paralelných ciest s delaymi, tremolami, reverbmi a moduláciami si môžeš postaviť koľko chceš, jediným limitom je výkon počítača.

Duplikuj skôr, než začneš experimentovať. Kópia stopy ťa nestojí nič a ušetrí ti hodinu klikania, keď sa budeš chcieť vrátiť k zvuku, ktorý ti sedel.

Latencia nie je pri všetkom rovnaký problém. Časové efekty ako delay a reverb sú voči nej odolné, pretože pár milisekúnd navyše pri oneskorenom signále jednoducho nepočuješ. Dôležité je, aby bol bez latencie tvoj hlavný zvuk, na ktorý reálne hráš.

Keď to začne sekať, zvýš veľkosť bufferu až pri mixe, nie pri nahrávaní. Počas hrania potrebuješ malý buffer a nízku latenciu, pri mixovaní už môžeš ísť vysoko.

Zmraz alebo vyrenderuj stopy, s ktorými si hotový. Paralelné cesty sú výkonovo drahé a desať otvorených reverbov ti procesor položí.

Nahrávaj si DI stopu. Keď máš uložený čistý signál z gitary, môžeš celý chain prestavať aj o mesiac bez toho, aby si čokoľvek prehrával. Rovnaký prístup sa oplatí aj pri nahrávaní podladených gitár.

Nastav si šablónu. Keď máš chain, ktorý ti sedí, ulož si ho aj s paralelnými stopami ako projekt a nabudúce začínaš rovno hraním.

Otázka, ktorá príde vždy: dá sa toto zobrať na koncert? Dá, a je to presne to, čo sa dnes deje. Multiefekty a modelery ako Neural DSP Quad Cortex, Nano Cortex alebo TONEX sú v podstate výkonné počítače, do ktorých si poskladáš presne tie isté cesty, aké si si postavil v DAW.

Ak s tým začínaš, dáva zmysel poradie, ktoré ti nezruinuje rozpočet. Najprv si chain vyladíš v počítači, kde ťa experimentovanie nestojí nič, a až keď vieš, čo naozaj používaš, prenesieš to do podlahového multiefektu. Zistíš pritom, že polovicu vecí, o ktorých si si myslel, že ich potrebuješ, nepoužívaš vôbec.

Nastav vstup na zvukovke, nie v plugine, a hraj pri tom naplno. Daj gate úplne prvý. Za ním pitch a wah, potom skreslenia, amp, reprobox a master ekvalizér, a modulácie s delayom a reverbom nechaj na koniec. Keď ti nesedí niektorý článok reťaze, vymeň ho za plugin od iného výrobcu a gate si nahoď zvlášť na prvú pozíciu. A keď chceš zvuk, ktorý sa nedá kúpiť, postav si paralelné efektové cesty s mixom na sto percent.

To je celé. Nie je to zložité, len to má poradie, ktoré sa oplatí dodržať. Celý postup aj s ukážkami nájdeš vo videách na našom YouTube kanáli, v prvej časti a v druhej časti, a keď budeš chcieť ten istý chain postaviť aj v krabičkách, návod máš v článku Pedalboard od A po Z.

Nie. Bežný notebook z posledných pár rokov utiahne amp simulátor aj niekoľko pluginov bez problémov. Problémy začínajú až pri desiatkach paralelných stôp s reverbmi, a aj to sa dá vyriešiť zmrazením stôp alebo väčším bufferom pri mixe.

V mixe áno a väčšina ľudí rozdiel nerozozná, čo dokazujú stovky albumov nahratých presne takto. V miestnosti pri hlasnom hraní je pocit iný, lebo ti chýba tlak reproduktora do hrude, ale to je vec hrania, nie nahrávky.

Skoro vždy je to preklipovaný vstup na zvukovej karte. Stiahni gain, zahraj prázdne struny naplno a skontroluj, či špičky nejdú do červenej. Druhá najčastejšia príčina je gate zaradený až za skreslením.

Len toľko, aby bolo ticho, keď nehráš. Ak ti začnú miznúť konce fráz alebo doznievajúce tóny, nastavil si prah privysoko. Pri vyššom gaine budeš potrebovať zatvárať viac, pri čistých zvukoch často stačí gate úplne vypnúť.

Nie. Existujú kvalitné bezplatné amp simulátory aj open source modely, ktoré ti na začiatok stačia. Platené balíky ako AmpliTube alebo Guitar Rig prídu vhod až vtedy, keď chceš konkrétne aparáty a viac možností v jednom prostredí.

Dá, princíp je úplne rovnaký, len poradie býva jednoduchšie. Gate, kompresor, drive, amp a reprobox, pričom pri base sa často paralelne mieša čistý signál so skresleným, aby ti zostal spodok. V DAW to spravíš rovnakým postupom ako pri gitare.