Autorkou článku je milovníčka prírody a rôznorodých športov, Veronika Majerová. Vyber sa s ňou na prechod hrebeňmi Nízkych Tatier.
Hrebeň Nízkych Tatier sa dá zdolať v rôznom časovom rozmedzí. Niektorí borci to prebehnú za jeden deň, iní za dva alebo tri. Štandardne sa ale chodí prechod na štyri dni a túto možnosť sme si zvolili aj my. Hrebeň je dlhý 100 kilometrov a rozdelili sme si ho približne na dvadsaťpäť kilometrové úseky, čo nám vychádzalo aj na nocľah. Chaty, útulne a miesta, kde je možné prespať v Nízkych Tatrách, sú logicky rozmiestnené, takže to nebol problém.
Deň po dni hrebeňmi Nízkych Tatier
Keď sa rozhodneš pre štvordňový prechod, najvhodnejším riešením je začať na Donovaloch. Prvý úsek je dlhý 27 kilometrov a končí sa na útulni Ďurková. Je tu možnosť občerstvenia a takisto nocľahu za určitý poplatok.
Druhý úsek prechádza hlavnou časťou hrebeňa a končí na Čertovici, kde sa môžeš ubytovať v penzióne. Túra ti zaberie približne 24 kilometrov, no ak sa rozhodneš zdolať aj najvyšší vrchol – Ďumbier, ktorý je mimo hrebeňa, bude to o čosi dlhšie.
Tretí úsek je menej výhľadový, ale užiješ si tu chodník v absolútnom súkromí. Prechádza cez sedlo Priehyba, má asi 27 kilometrov a končí na útulni Andrejcová. Taktiež tu ponúkajú občerstvenie a ubytovanie za poplatok.
Posledný úsek vychádza na 16 kilometrov krásnymi lúkami a končí na Kráľovej holi, odkiaľ už len klesá do Telgártu. Chát a možností nocľahu je na trase viac, dá sa rozdeliť aj na viac dní a prispôsobiť každému na mieru.
“Nápad, zdolať túto, medzi turistami veľmi známu a obľúbenú trasu, bol náhly. Vôbec sme nad tým nerozmýšľali a sedeli sme skoro ráno v autobuse na Donovaly. Pripúšťam, bola som najprv veľmi skeptická, pretože som ešte nebola na dlhšej túre ako pár hodín a nemali sme ani vhodné vybavenie. Nebola som zvyknutá na tak ťažký batoh a nikdy predtým som nespala vonku. Bola som ale odhodlaná zdolať túto trasu a užiť si to najviac, ako sa len bude dať.”
Prvý deň: Pozor na snehové búrky v auguste
Z Donovál trasa prechádza cez niekoľko pekných lúk a vrchov, no najťažší úsek je stúpanie z Hiadeľského sedla priamo na hrebeň. Množstvo výškových metrov na krátkom úseku a veľa blata.
Ocitneš sa na Veľkej Chochuli, odkiaľ by si mal mať výhľad na hrebeň a cestu, ktorá ťa ešte čaká.
“Kráčanie po hrebeni býva príjemné. Raz hore, raz dole, žiadne dlhé stúpania a samé výhľady. Ale nie, keď sneží. V auguste. To človek úplne nepredpokladá a tak sme zabudli základné veci, ako je čiapka, rukavice a teplejšie oblečenie.”
Mysli na (užitočné) doplnky
Iróniou osudu bolo, že väčšinu užitočných doplnkov sme si na cestu nezbalili. Obedovať vo víchrici sa nám nechcelo, a tak sme kráčali, až kým sa počasie nezlepšilo. Základnou vecou, ktorá nám však chýbala na ceste, bol varič, pretože keď človek kráča celý deň, teplé jedlo padne vhod.
Po tejto skúsenosti som sa naučila, že je dôležité si vybrať varič, ktorý zaberá veľmi málo miesta, nie je ťažký a ani drahý. Vyskúšaj Primus Varič Express Piezo, ktorý jednoducho zložíš a je vyrobený z odolných materiálov.
Vtedy sme si museli vystačiť s chlebom a tuniakom, syrom a klobásou. Mať so sebou nejaký riad, hrnček, vreckový nôž a kempingový príbor, nie je tiež zlý nápad. Tieto doplnky sa zídu aj pri konzerve.
Vyspi sa na útulni Ďurková
Prvý deň sme končili na útulni Ďurková, no keďže teploty mali v noci klesnúť pod nulu, spali sme vnútri. S lepším stanom a spacákmi by sme spali jednoznačne vonku, keďže preplnené útulne a chrápajúci starší páni sú moja nočná mora, no vtedy sme nemali veľmi na výber. Čo najdlhšie sme sedeli vonku a pozorovali oblohu pri teplom čaji, potom sme sa šli pripraviť na ďalší deň.
Druhý deň: Zdevastované zovňajšky & naplnení vnútri
Odreté ramená, svalovka, otlaky na nohách a migréna. Na druhý deň nás čakala hlavná časť hrebeňa, najvyšší vrch, najdlhší deň. S týmto všetkým vo vačku.
Z Ďurkovej je to kúsok na Chabenec. Tu sme skoro ráno zažili inverziu, moju prvú v živote. Je to presne ako na fotkách, len skutočnejšie.
Z Chabenca sme sa dostali na Chopok, odtiaľ na Ďumbier a zrazu sme sedeli na chate M.R. Štefánika s teplým obedom. Vlastne večerou? Výhľady nám zabrali veľa času, pekné počasie nás nenútilo sa ponáhľať, a tak sme s časovým deficitom rozmýšľali, či pokračovať až na Čertovicu.
Od skorého rána do neskorého večera
Napriek bolestiam všetkých končatín a mojej migréne sme sa rozhodli ísť. Na druhý deň by nám inak zostal veľmi dlhý úsek na prejdenie. Na horách sa nám teda osvedčilo mať so sebou pre každý prípad lekárničku. Je to “must-have doplnok" na každej túre.
Je fajn mať v nej nejaké základné lieky, záchranársku fóliu, náplaste na otlaky a všetko, čo by mala každá lekárnička obsahovať. Tento deň sme prišli aj na to, že čelovka je oveľa praktickejšia ako baterka. Do cieľa sme prišli totiž potme. Úplne zničení sme si zarezervovali izbu v penzióne a po sprche sme zaspali tak tvrdo, že ráno sme vyrazili pomerne neskoro.
Tretí deň: Ak ešte nemáš stiahnuté turistické mapy, neotáľaj
Bola som nesmierne vďačná za možnosť sa ubytovať. Sprcha padla vhod a čerství sme sa vybrali ďalej. Túto časť si až tak nepamätám, pretože sme blúdili v čučoriedkach, malinách, kríkoch a chodník bol často zapadaný stromami.
V batohoch sme mali naozaj všetko možné, no tu by som odtiaľ najradšej vytiahla mačetu. Bolo vidieť, že túto časť hrebeňa nenavštevuje veľké množstvo ľudí. Za celý deň sme stretli asi dva páry. Ak však oceňuješ samotu, túto časť si užiješ.
Značky boli tiež popletené a časové údaje si na nich odporovali. Z toho som bola nervózna, lebo sme nemali žiadnu aplikáciu s navigáciou. Vybav sa preto skôr ako my – a mapy si drž v mobile.
Uži si západ slnka na Veľkej Vápenici
“Čo z tohto dňa stálo za zmienku, bol až Tzápad slnka na Veľkej Vápenici a guláš na útulni Andrejcová. Tu sme po prvý raz vytiahli stan. Napriek tomu, že som v noci takmer zamrzla, noc vonku sa mi páčila a začala som uvažovať nad kúpou kvalitnejšieho vybavenia, aby som mohla podobné veci absolvovať s vyšším komfortom.”
Vec, ktorú nepodceň, je kvalitná karimatka. Pri výbere je dôležitá R-hodnota, ktorá udáva tepelný komfort, ale je dobré nájsť kompromis a myslieť aj na spratnosť a váhu.
Unesená som bola hlavne z chatára, ktorý spal vonku pred chatou len v spacáku, aby sa do chaty vošlo viac ľudí. Ak by som išla na podobný prechod druhýkrát, stan by som nechala doma a spala by som pod holým nebom. Aj keď to nie je pre každého, mne však tie ušetrené kilá stoja za to.
Štvrtý deň: Výhľady za odmenu
Posledný deň bol pohodový, zostalo nám menej kilometrov, ramená si konečne zvykli na ťažký batoh a nohy pomaly prestávali bolieť.
Lúčne hrebene tejto časti pohoria ma úplne opantali. Výhľady na Vysoké Tatry ešte o čosi viac a Kráľova hoľa bola taká čerešnička na torte.
Ak si o tom ešte nepočul, takmer vždy tam fučí tajfún. Napriek tomu, že sme kráčali v kraťasoch a tričkách, na vrchole sme si obliekli bundy, aby sme sa naobedovali v teple. Vtedy sme nevedeli, že sa tu nachádza núdzová miestnosť, kde sa za nepriaznivého počasia dá schovať. Toto bol posledný vrchol na trase.
Čakala nás už iba cesta dole a chytiť autobus domov. Ako budeš schádzať do Telgártu, odmeň sa pizzou.
Nízke Tatry ako ideálna voľba na jeseň aj zimu
Hrebeň tohto pohoria je naozaj čarovný. Dá sa tu zažiť ťažké stúpanie, kamenisté úbočia a zrázy, lúčne alpské chodníčky a v neposlednom rade aj predieranie sa džungľou. Oplatí sa absolvovať, či už v zime alebo v lete.
Čo sa týka vybavenia, pre každého je výber individuálny. Nemusíš sa báť, že bez najdrahšieho oblečenia, batoha či stanu to nezvládneš. Niekto ide rád naľahko, niekto sa nevie vzdať komfortu a potrebuje sa zbaliť do 50-litrového batoha a viac. Všetko, čo nutne na horách potrebuješ, a naopak, bez čoho sa zaobídeš, však v tomto článku nenájdeš. Treba sa zbaliť a ísť. Časom na to prídeš sám.
Vodné športy
sk
