Ako sa skladá beat

Viktor, ktorého poznáš z kapely Fvck_Kvlt, z hudobnej školy LFO alebo spoza gramofónov ako DJ VKTRD, si k nám sadol s jednou jedinou krabičkou a za pár hodín z nej vytiahol hotový beat. My sme jeho postup rozpísali do krokov, aby si sa k nemu mohol vracať aj bez pretáčania videa.

Nepotrebuješ na to počítač ani drahé štúdio. Celý beat vznikol na jednom grooveboxe, konkrétne na Novation Circuit Rhythm, čo je zariadenie veľkosti knihy s ôsmimi stopami a šestnástimi padmi. Prejdeme si to od výberu prvého samplu cez bicie, basu a efekty až po moment, keď máš skladbu nahratú a môžeš ju doladiť v počítači.

Celú epizódu No Headroom s Viktorom nájdeš na našom YouTube kanáli.

V počítači máš nekonečno stôp, nekonečno pluginov a nekonečno možností, ako sa zaseknúť. Groovebox ti dá osem stôp, zopár gombíkov a nič viac, a presne v tom je jeho sila. Viktor to v epizóde hovorí naplno: práve tie hranice tlačia kreativitu dopredu, lebo keď máš k dispozícii len osem stôp, prestaneš špekulovať a začneš rozhodovať.

Druhá výhoda je, že všetko, čo na ňom postavíš, vieš aj zahrať naživo. Skladba nie je len súbor v počítači, ale vec, ktorú si zoberieš na pódium a odohráš ju rukami. Ak ťa táto cesta zaujíma, pozri si celé grooveboxy, bicie automaty alebo samostatné samplery, a ak chceš zostať pri značke Novation, tam nájdeš celý rad Novation grooveboxov vrátane Circuit Tracks aj pôvodného Circuit.

Základ celého beatu bol jeden čistý klavírny sampel. Viktor ho hodil na prvú stopu, prepol sampler do sample módu a nasekal ho na šestnásť kúskov, ktoré mu potom sadli po jednom na každý pad. Vďaka tomu prestal byť sampel jedným nemenným loopom a stal sa z neho nástroj, na ktorom sa dá hrať.

Hneď nato ho stiahol o niečo nižšie, pretože pôvodná výška mu nesadla, a práve to je moment, keď z cudzej nahrávky začne byť tvoja vec. Nižší pitch dá klavíru hlbší a tmavší charakter, ktorý sa oveľa lepšie znáša s hip-hopovým tempom.

Samply si môžeš kúpiť, stiahnuť, alebo si ich nahráš sám. Do prístroja sa dostanú cez pamäťovú kartu, cez USB-C alebo priamo cez vstupy, do ktorých pripojíš gramofón, syntetizátor či mikrofón. Ak nahrávaš cez počítač, potrebuješ k tomu zvukovú kartu, ktorej výber rozoberá samostatný článok ako vybrať zvukovú kartu.

Keď mal Viktor klavír, nešiel rovno na bicie, ale najprv pridal vrstvu vinylových praskotov a šumu. Znie to ako drobnosť, no práve tento nános špiny drží celý lo-fi zvuk pokope a bez neho pôsobí beat vyumelkovane.

Zaujímavejšie je, ako to funguje technicky. Každá stopa sa totiž loopuje vo vlastnej dĺžke, takže klavír beží na tridsiatich dvoch taktoch, kým praskoty len na ôsmich. Vrstvy sa preto neustále prekrývajú v inej kombinácii a poslucháč má pocit, že sa v skladbe stále niečo mení, hoci si nenahral ani o notu viac.

Až teraz prišli bicie a začalo sa kopákom. Viktor si našiel taký, ktorý mal príliš výrazný vršok a dlhý dozvuk, tak naň hodil lowpass filter, čím odrezal vrchné frekvencie a nechal len spodok. Kopák tým stratil cinkot a získal mohutnosť, ktorú v tomto type beatu potrebuješ.

Zaujímavé je, čo neurobil. Neposadil kopák na každú prvú dobu, teda na klasický rovný houseový štvorštvrťový rytmus, ale rozohral ho do variácie, ktorá lepšie sedela k sekanému klavíru. Reverb naň zámerne nedával a nechal si ho až na záverečný mix, čo je dobrý zvyk, lebo priestorové efekty pridané priskoro sa neskôr veľmi ťažko uberajú.

Ak ťa zaujíma, ako tieto zvuky vznikajú naživo, mrkni na akustické bicie, elektronické bicie alebo na bicie automaty, z ktorých pochádza väčšina klasických kopákov.

Snare a clap idú na svoje miesta podľa gridu, teda podľa mriežky, v ktorej každý pad predstavuje jeden krok v takte. Tu si ich väčšina ľudí naklikáva pravidelne na každú druhú dobu a presne tu vzniká ten pocit, že beat znie ako z automatu.

Riešenie sa volá micro-timing a Viktor ho v epizóde ukazuje priamo. Ide o funkciu, ktorou posunieš jednotlivý úder o kúsok dopredu alebo dozadu mimo presnej mriežky, takže rytmus prestane byť matematicky dokonalý a začne dýchať. Je to presne ten swing, na ktorom postavil svoj rukopis J Dilla a po ňom celá generácia hiphopových producentov, a jeho platne stoja za vypočutie práve kvôli tomu.

Pod clap navyše pridal ďalšiu tichú textúru, ktorá sama o sebe nie je počuť, ale robí úderu ostrejší nábeh. Takéto vrstvenie je bežná finta, ako dostať z lacného samplu drahý zvuk, a rovnako funguje aj s perkusiami.

Hi-haty prišli ako predposledná vrstva rytmiky a Viktor ich znova nenechal osamote. Pod hi-hat podložil shaker, takže obe stopy hrajú ten istý pattern nad sebou a výsledok je výraznejší, ako keby použil jeden zvuk hlasnejšie. Vysoké frekvencie sa takto dajú budovať oveľa jemnejšie ako obyčajným pridaním hlasitosti.

Basu si Viktor pripravil doma na externom syntetizátore, nahral ju ako sampel a do prístroja ju priniesol hotovú, pretože sa mu veľký stroj nechcelo prenášať. Je to úplne bežný postup a ukazuje, že groovebox a analógové syntetizátory si nekonkurujú, ale dopĺňajú sa. Na tento účel je klasikou napríklad Novation Bass Station II.

Aj s hotovým samplom sa dá ďalej pracovať. Na prístroji má encodery na klasickú obálku ADSR, teda na attack, decay, sustain a release, ktorými nastavíš, ako rýchlo zvuk nastúpi a ako dlho dozneje, a k tomu lowpass a highpass filter, distortion, resonance a ladenie. Basu tak otvoríš alebo pritlmíš priamo za behu a keď to krútenie nahráš ako automatizáciu, zostane ti v skladbe navždy.

Basa je pritom v mixe schválne schovaná. Na veľkých štúdiových monitoroch aj v štúdiových slúchadlách ju počuješ dobre, no na telefóne takmer zanikne, čo je pri tomto žánri normálne a nie chyba.

Poslednou vrstvou bol krátky vokálny sampel, ktorý si Viktor nahral vlastným hlasom do mikrofónu a naložil naň veľa delay a reverbu. Umiestnil ho na koniec loopu, kde slúži ako premostenie do ďalšieho kola, takže poslucháč nemá pocit, že sa skladba stále opakuje.

Nemusíš byť spevák ani mať drahý mikrofón. Stačí jedno slovo, jeden nádych alebo jedna slabika, ktorú utopíš v efekte tak, že z pôvodného zvuku zostane len nálada. Ak chceš nahrávať vokály poriadne, postup rozoberá článok ako nahrať čisté spevy aj doma.

Keď bol beat hotový, prišlo doladenie dynamiky. Velocity znamená, akou silou daný krok zaznie, a Viktor prešiel jednotlivé kroky a niektorým pridal, iným naopak ubral. Cieľom nie je vyrovnať hlasitosť, ale rozhojdať ju, lebo bubeník tiež neudrie dvakrát po sebe úplne rovnako.

Pozor na jednu vec, na ktorú sa ľahko zabudne. Grid má na týchto prístrojoch dve strany, kroky 1 až 16 a kroky 17 až 32, takže keď si loop zdvojíš, musíš rovnakú úpravu spraviť aj na druhej strane. Inak ti prvá polovica beatu dýcha a druhá znie ako metronóm.

Osemtaktový loop je super, no po minúte začne unavovať, tak Viktor pridal druhý pattern ako sekciu B. Postavil ho na jedinom samplíku, ktorý rozložil po klaviatúre.

Funguje to cez režim, ktorý sa volá keys alebo notes a nájdeš ho na každom samplery. Prístroj vezme jeden zvuk a rozprestrie ho po padoch v rôznych výškach, takže z jediného samplu zrazu hráš melódiu. Viktor si tak vymyslel jednoduchý osemtaktový motív, naložil naň delay a mal hotovú eskaláciu bez toho, aby pridal jediný nový zvuk.

Tu sa cesty rozdeľujú a obe sú správne. Prvá možnosť je nahrať každú stopu zvlášť do počítača, čo trvá dlhšie, ale dostaneš maximálnu kontrolu pri mixe a masteringový inžinier ti za to poďakuje. Druhá možnosť je odohrať celý beat naživo a nahrať ho ako jednu stopu, čo je Viktorova cesta, pretože z DJingu má rád performatívnosť a chce, aby v nahrávke zostali jeho rozhodnutia z danej chvíle.

V počítači potom ide práca ďalej. Viktor pracuje v Abletone, ale princíp stôp je vo všetkých DAW programoch rovnaký a ktorý si vybrať, porovnáva článok FL Studio vs Ableton. Zvyšok ponuky nájdeš v štúdiovom softvéri. Šikovná finta je hodiť na stopu obyčajnú ladičku, chvíľu ju nechať bežať a zistiť, v akej tónine ti pitchnutý sampel vlastne hrá, aby si k nemu vedel doladiť basu.

Mixovať sa oplatí na viacerých systémoch, teda na monitoroch, v slúchadlách aj v aute, pretože každý ti povie o skladbe niečo iné. Najčastejším chybám sa venuje článok 5 najčastejších chýb pri mixovaní a zrýchleniu celého workflowu zas menej klikania, viac hudby.

Na začiatok ti stačí jeden groovebox a slúchadlá. Všetko ostatné si dokupuješ podľa toho, kam sa dostaneš, a nie naopak. Ak si vyberáš prvý prístroj, prejdi si grooveboxy a samplery, prípadne MIDI kontroléry, ak chceš ovládať softvér v počítači.

K tomu sa časom hodí zvuková karta na nahrávanie zvonku, štúdiový mikrofón na vlastné samply, štúdiové monitory alebo aspoň poctivé štúdiové slúchadlá na mix a DJ slúchadlá, ak beaty aj hrávaš. Kompletné zariadenie domáceho štúdia rozoberá článok domáce štúdio, prvé kroky v produkcii zas ako začať s hudobnou produkciou doma.

Beat sa neskladá zhora nadol, ale po vrstvách, a poradie, ktoré Viktor použil, funguje takmer vždy. Najprv nájdi zvuk, ktorý ti dá náladu, potom pridaj špinu a textúru, na ňu postav kopák, doplň snare so swingom a hi-haty, potom basu a nakoniec vokál alebo efekt na premostenie. Až celkom na konci dolaď velocity a prilep druhú sekciu.

Neexistuje pritom jediný správny postup a Viktor to sám hovorí. Niekto sedí nad jednou skladbou dva dni, iný ju odohrá naživo za pol hodiny. Dôležité je vyťažiť z jedného prístroja maximum, než sa vrhneš na ďalší, lebo o pol roka bude tvoj beat robiť rozdiel to, ako dobre poznáš svoju mašinu, nie koľko ich máš doma.

Celý postup aj s vizuálom nájdeš v epizóde No Headroom s Viktorom na našom YouTube kanáli.

Nepotrebuješ. Groovebox má v sebe zvuky, sekvencer aj efekty, takže celý beat postavíš bez pripojeného počítača a vypočuješ si ho zo slúchadiel. Počítač sa hodí až na finálny mix a na to, aby si si nahraté veci uložil a poslal ďalej.

Hľadaj taký, ktorý zapneš a hráš bez čítania manuálu, lebo prvé týždne rozhodujú o tom, či pri tom vydržíš. Novation Circuit Rhythm z videa je sampler zameraný na prácu s vlastnými zvukmi, kým Circuit Tracks má bližšie k syntetickým. Porovnaj si celé grooveboxy aj bicie automaty.

Kúpiš si hotové balíčky, stiahneš voľne dostupné, alebo si nahráš vlastné z platne, z nástroja či z mikrofónu. Vlastné samply sú dlhodobo najlepšia cesta, lebo nikto iný nemá ten istý zvuk, no na začiatok je úplne v poriadku pracovať s hotovými.

Takmer vždy preto, že všetky údery majú rovnaké velocity a sedia presne na mriežke. Rozhojdaj silu jednotlivých krokov a dva či tri údery posuň o pár milisekúnd mimo grid. Presne na tomto swingu stojí zvuk J Dillu.

Najčastejšie preto, že má málo vrstiev a všetko hrá rovnako nahlas. Skús podložiť hi-hat shakerom, pridať tichú textúru pod snare a nechať v pozadí bežať vinylový šum. Až potom hľadaj chybu v mixe, ktorému sa venuje 5 najčastejších chýb pri mixovaní.

Naživo je to rýchlejšie a v nahrávke zostane energia daného momentu. Po stopách je to zdĺhavejšie, ale pri mixe zmeníš čokoľvek a ak skladbu posielaš na mastering, dostaneš od inžiniera lepší výsledok. Pri väčšom projekte s kapelou alebo raperom sa oplatí druhá cesta.