Ako nahrať bicie doma: kompletný návod | studio lab

Nahrať bicie doma je najťažšia disciplína home recordingu. Potrebuješ najviac mikrofónov, najviac miesta a najviac trpezlivosti. Preto tomu studio lab venoval tri epizódy a my ich tu dávame dokopy. Prvý diel ťa naučí nahrať celú sadu na jeden mikrofón. Druhý ukáže, ako z takej nahrávky vytiahnuť maximum a prípadne ju celú previesť do MIDI. Tretí rieši editovanie bicích nahraných na viac mikrofónov. Text ide presne podľa videí.

Postav jeden dynamický mikrofón do výšky crashu tak, aby mieril do stredu kopáku, nalaď sadu, aby dobre znela priamo v miestnosti, a až potom zapni nahrávanie. Sadu skús posunúť bližšie k rohu alebo od neho, pretože poloha v miestnosti mení dozvuk kopáku viac než akýkoľvek mikrofón. Keď máš take nahraný, v DAWku ho zduplikuj a druhú stopu použi len na spodky. Takto dostaneš z jedného mikrofónu zvuk, ktorý sa približuje multimike nahrávke.

Celý zoznam vecí, ktoré na to potrebuješ, máš v článku ako si zariadiť domáce štúdio. Na bicie ti stačí zvukovka, jeden dynamický mikrofón, štúdiové slúchadlá a naladená akustická sada.

Doba je neistá, všetko zdražuje a bežná domácnosť nemá ani toľko mikrofónov, koľko má zvukovka vstupov. Presne od toho sa prvý diel odráža.

Jakub použil Shure SM7B a vybral ho zámerne, pretože keď si kúpiš jeden takýto mikrofón, nahráš na neho spevy, gitary, basové kombo, akustickú gitaru aj bicie. Dôvody sú tri. Je kardioidný, čiže berie zvuk spredu, a to je pri bicích kľúčové, lebo nahrávaš v miestnosti, ktorá nie je akusticky vyladená, a všetky blízke odrazy sú nežiaduce. To, že mikrofón vidí len dovnútra sady, je výhoda. Je dynamický, takže znesie veľké SPL a môžeš hrať naozaj silno, od swingu po demo death metalu. A po tretie, skontroluj, či nemáš vzadu zapnutý highpass filter. Ten orezáva basy a to pri bicích rozhodne nechceš. Rozdiely medzi typmi rozoberá článok kondenzátorový vs. dynamický mikrofón a konkrétne modely Shure porovnávame v SM58 vs SM57 vs SM7B. Ak chceš neskôr pridať overheady, budeš potrebovať kondenzátorové mikrofóny a celú kategóriu máš v mikrofónoch pre bicie a perkusie.

Poloha je jednoduchá. Mikrofón je zhruba na úrovni crashu a pozerá sa do stredu kopáku. To je celé. Nič sofistikovanejšie na jeden mikrofón nepotrebuješ.

Dôležitejšia je miestnosť. Čím viac je sada alebo kopák v rohu, tým viac sa prejaví bass loading, teda v rohu sa ti kopia basy. To sa dá využiť v prospech bicích. Ak máš pocit, že je to prepálené, posuň sadu inde v miestnosti. Pri pomalých skladbách je dlhý dozvuk kopáku v basoch super. Keď hráš rýchlejšie veci, punk rock a podobne, potrebuješ nájsť miesto, kde kopák hrá krátko a nehučí celá miestnosť, aby sa nestratila artikulácia. Toto vyriešiš presúvaním sady, nie pluginmi.

Rozhodne to začína od bubeníka. Naladenie sady je základ a nástroj musí znieť v miestnosti super. Jakub to hovorí naplno: ak sa mu nepáči, ako to znie, keď hrá, ďalej nejde nahrávať. Nerieši, aký mikrofón a ako to znie v počítači. Rieši, či to v miestnosti hrá počúvateľne.

K tomu patria drobnosti na sade. Na rytmičáku boli v tomto diele zámerne tlmiče, pretože nahrávaná ukážka bola mäkšieho razenia a snare nemal mať prezvuk. Kožené tlmiče na snare skracujú dozvuk a tlmia alikvoty, keď máš snare naladený vyššie. Keď ti aj tak príde snare príliš ostrý v kontexte holej miestnosti s veľa kolmými odrazovými plochami, prehoď cezeň košeľu alebo utierku. Je to DIY trik, ktorý pomôže, ak je to nepríjemné vo výškach. Prehodnoť aj blany, činely a ladičku pre bicie, lebo tam sa dá spraviť najviac za najmenej peňazí. Ďalšie tlmiace veci máš v príslušenstve pre bicie.

Prvý trik je duplikát stopy. Take si skopíruj do dvoch stôp a každú sprocesuj inak.

Na spodnú kópiu hoď gate, ktorý má side chain reagujúci len na frekvencie od 80 Hz nižšie. Otvorí sa teda len vtedy, keď udrie kopák. Potom low passom nechaj z tejto stopy len pásmo, kde kopák v spodkoch rezonuje. V tomto konkrétnom prípade rezonoval okolo 46 Hz a Jakub to nechal na 55 Hz. Tým si z jedinej nahrávky vyrobíš samostatnú subovú stopu, akú by si inak dostal až z mikrofónu v kopáku.

Je tu ale háčik. Keď dva rovnaké zdroje ekvalizuješ inak, dochádza k fázovému posunu a spolu to hneď neznie dobre. Vrchnú stopu preto posuň delayom o niekoľko samplov doprava, až kým sa spodky nezačnú sčítavať. Jakubovi to vyšlo okolo 282 samplov. Bez toho posunu zvuk pôsobí dutejšie, s ním to znie ako jeden track, nie ako dva rôzne upravené súbory pustené dokopy. Gate, EQ aj delay nájdeš v každom DAWku, samostatne ich máš v dynamics a ekvalizér pluginoch.

Na vrchnú stopu môžeš pridať pásový simulátor. Ten v tomto diele kopíruje lampový magnetofón Studer J37 a Jakub k tomu hovorí férovo, že to nie je nevyhnutné a kľudne to vypne. Neuškodí ale kvôli saturácii a zjemneniu frekvencií vo výškach. Za ním je ekvalizér, ktorý len trochu orezáva výšky a uberá vyššie stredy okolo 4 600 až 5 000 Hz. Podobné veci hľadaj v saturation pluginoch.

Druhý trik je reamping a ten dá jednomikrofónovej nahrávke charakter a hĺbku. Postup je presný. Vysóluj pôvodný neupravený take, prepni sa na slúchadlá a vypni oba štúdiové monitory. Kábel, ktorý išiel z linkového výstupu zvukovky do ľavého monitoru, vytiahni a strč do reamp boxu, v tomto prípade Palmer PDI 09. Krabička upraví impedanciu signálu tak, aby bol vhodný pre gitarové kombo. Z reamp boxu ideš nástrojovým káblom do komba. Kombo má svoj charakter a skreslenie a presne to na tej nahrávke chceš. Potom nahraj dva takey: jeden s mikrofónom priamo na repráku a jeden s mikrofónom posunutým do chodby, keď kombo hrá nahlas do miestnosti.

Máš plný telefón groovov, ktoré nikto ďalej nerozvíja, gitaristi šomrú, že zvuk nie je inšpiratívny alebo že kopák je trošku krivý. Presne na to je siedma epizóda.

Všetky spôsoby prevodu fungujú na detekcii transientov. Transient je krátky zvuk s veľkou amplitúdou, ktorý označuje začiatok zvukovej vlny. Nemusí mať presne tú frekvenciu ako tón, ktorý za ním nasleduje. Označuje tú najrýchlejšiu a najdominantnejšiu frekvenciu s vysokou amplitúdou na začiatku waveformu. A keďže bicie sú transient heavy a majú výrazné peaky, pluginy z nich vedia vypľuť MIDI noty, ktoré potom edituješ a prehrávaš v drum sampleri.

Zadarmo to ide v každom modernom DAWku. Pretiahni klip z audio stopy do MIDI stopy, plugin sa ťa spýta, o aký typ materiálu ide, a ty zvolíš percussive namiesto melodického. Dostaneš MIDI noty z každého detegovaného transientu a s nimi aj veľa bordelu. Táto metóda je bezplatná, ale musíš si to manuálne triediť a separovať do stôp kick, snare, floor tom a hi-hat. Zároveň veľmi nepochytá dynamiku úderov, takže velocity si dolaďuješ ručne.

Dve veci ti pri tom ušetria hodiny. Prvá: nastav MIDI stopy ako sample based, nie na tiky. Vtedy sa noty riadia vzorkovacou frekvenciou audia, v tomto prípade 48 000 vzorkov za sekundu, a ich pozícia je oveľa presnejšia než pri MIDI gride. Druhá: vedz tempo. Táto nahrávka mala 96 BPM a preto sa dalo pozerať, či noty sedia na doby. Ak máš úplne random drum a tempo nevieš, aspoň si ho približne natapuj.

Rýchlejšia cesta je dedikovaný plugin, v tomto diele Sonnox Oxford Drum Gate. Bežný gate funguje len na prahu hlasitosti, čo pri nakomprimovanom drum loope neprejde, lebo peaky kopáku a snaru sa od seba nelíšia a gate nemá šancu. Aj keď nastavíš threshold pod snare, chytá ti to aj kiky. Oxford Drum Gate rozpoznáva podľa fundamentálnych frekvencií, o ktorý bubon ide. V sekcii match transients si vyberieš bubon, na dynamické hranie s ghost notami použiješ preset Save the Ghost Notes, nastavíš prah tak, aby si počul aj tie najslabšie údery, dáš capture a MIDI si vytiahneš jednoduchým drag and dropom. Ak niektorý kick nedetegoval, označíš to miesto, dáš learn unmatched a prehráš úsek. Plugin sa ho naučí a ďalej ho už chytá. Zachytená dynamika je oveľa exaktnejšia než pri ručnom prevode.

Match transients nie je stavaný na detekciu hi-hatu, takže tá časť je vždy najpracnejšia. Pomôžeš si tak, že pred gate hodíš ekvalizér orezaný naozaj len na najvyššie výšky a takto vyfiltrovanú stopu prevedieš tou istou technikou. Aj potom si musíš ručne pretriediť, čo je snare a čo hi-hat, a rôzne artikulácie ako otvorená hi-hat sa takto vytiahnuť nedajú. Čas, ktorý ušetríš na kopákoch a snaroch, teda venuješ hi-hatu.

Existuje aj čistejšie riešenie. Nazvuč si hi-hat separátne jedným mikrofónom. V princípe je úplne jedno, aký to bude, hlavne nech je blízko. Presluch ostatných bubnov bude minimálny a MIDI stopu si vytvoríš rýchlejšie a presnejšie. Keď máš údery pochytané, na záver ešte všetko skvantizuj, u Jakuba na šestnástkový grid, lebo samotná detekcia timing nezachytí dokonalo.

Tretí diel začína nedeľnou skúškou. Bicie ste nahrali na pár mikrofónov, bubeník sa chváli v kapelnom chate a v pondelok ráno otvoríš projekt a je to čistý smútok.

Základná sada mikrofónov na bicie je mikrofón na rytmičák a mikrofón do kopáku. Ideálne k tomu dva mikrofóny na prechody a kotol a jeden pár overheadov, čo sú väčšinou kondenzátorové tužkové mikrofóny nad sadou, ktoré snímajú celú sadu a hlavne činely. Výhoda je jasná. Máš najpriamejší zvuk každého bubna s najmenším presluchom, takže detekcia transientov funguje oveľa presnejšie a z priemerného taku vieš urobiť poriadny výsledok.

Najprv daj všetky stopy bicích do jednej skupiny, aby sa strihalo naraz vo všetkých. Potom ideš transient po transiente. V Pro Tools na to je funkcia tab to transient, ktorá skočí na najskorší zvuk z celej sady mikrofónov. Keď udrie snare, prvý ho zaznamená najbližší mikrofón a funkcia to zachytí. Pri maximálnom zoome vidíš, že transient začína tam, kde sa čiara láme o nejakých 45 stupňov. Tam strihni. Ak tvoj DAW takúto funkciu nemá, nájdi si ten bod manuálne. Dôležité je, aby sa strih spravil v tom istom čase vo všetkých stopách. Ideš po hlavných dobách, čiže kopáky, snary a tomy podľa close mikrofónov.

Zapni si osminkový grid, aby si videl, ako sú údery voči nemu posunuté. Prepni sa do gridového módu a celý stĺp audia posuň na grid. Niektoré údery sú skoro, niektoré neskoro, takže aby si si neprekryl nasledujúci blok, použi slip edit. V Pro Tools je to Control a mínus, v inom DAWku to tiež ide. Jakub pri bicích posúva po 3 až 5 ms. Pri posúvaní ti v audiu vzniknú medzery, tie vyplň funkciou fill the gaps, ktorá dotiahne chýbajúci kúsok z pravého audia. A na každý strih daj crossfade 3 až 5 ms, aby to nepukalo a aby boli artefakty čo najkratšie.

To isté sa dá spraviť podstatne rýchlejšie. Nikdy ale neoznačuj celý take, ak nejde o veľmi jednoduché hranie. Vezmi si blok, ktorý ešte pobereš v hlave, a ten oddeľ.

Postup má štyri kroky. Najprv si vytvor podskupinu close mikrofónov, čiže kick, snare a tomy. Ak máš kick in aj kick out, do skupiny dávaj ten, ktorý zaznamenal úder skôr, teda kick in. Pri Jakubových kickových mikrofónoch to bolo sedem samplov, čo je nič, ale medzi kick in a kick out to môže byť aj milisekunda. Pri snare top a bottom platí to isté pravidlo. Potom v móde clip separation nastav senzitivitu, osvedčilo sa niekde medzi 35 a 40 %, osminkový grid a trigger pad 5 ms. Ten vytvorí kúsok audia pred transientom, aby crossfade nevznikol presne v bode transientu a nezamlžil ti nástup. Dáš capture selection, skontroluješ, čo to označilo, prípadne markery ručne pridáš alebo odoberieš. Nakoniec zapneš skupinu so všetkými stopami bicích, dáš separate, potom clip conform na osminkový grid a na záver edit smoothing s fill the gaps a crossfady.

Výsledok znie rovnako ako ručná verzia. Rozdiel je v tom, že čo Jakubovi ručne trvalo pätnásť minút, automatom stihol za minútu. Podmienkou je slušný východiskový stav. Čím lepšie je to nahraté a čím menej presluchu je v close mikrofónoch, tým presnejšie program transienty deteguje.

Či bicie zrovnávať alebo nie, nie je otázka na nás. Väčšina dnešných poslucháčov vyrástla na hudbe zrovnanej na grid a aj dobré moderné rockové nahrávky sa zrovnávajú, aby mali ten istý impakt ako elektronická hudba. To ale neznamená, že treba zrovnať všetko.

Praktické pravidlo z videa je toto. Ak ostatné údery znejú v pohode a majú len malé odchýlky voči gridu, to je práve tá živosť, ktorú chceš nechať. Bubeník v prechode prirodzene zrýchli a ak je to dobre zahraté, nechaj to tak. Postaraj sa len o to, aby kopák, ktorý prichádza hneď po prechode, prišiel naozaj na prvú dobu na grid. Ucho to čaká a je to vždy taký kotviaci moment. Ak chceš zachovať čo najprirodzenejší feel, zrovnávaj menšie bloky.

Aj s dvomi mikrofónmi sa to dá. Použi dva mikrofóny ako overheady, aby si zaznamenal obraz bicích a činelov, a na jednotlivé bubny nasaď trigre, tie štipce, ktoré dajú len základný impulz. Transienty z trigrov nemajú žiadny zvuk, je to len impulz, ale presne to na editovanie potrebuješ. Zedituješ si podľa nich parádny take a potom tie impulzy presampluješ v drum sampleri na reálne zvuky bubnov. Close zvuky si v sampleri doladíš k zvuku overheadov, aby to spolu ladilo.

Áno. Postav jeden dynamický mikrofón do výšky crashu tak, aby mieril do stredu kopáku, a nalaď sadu. V studio labe na to použili Shure SM7B, pretože je kardioidný, znesie veľké SPL a ten istý mikrofón potom použiješ aj na spev a gitary.

Na jeden mikrofón hľadaj dynamický a kardioidný model, ktorý znesie vysoký tlak. Do kopáku sa používajú dedikované modely ako Shure Beta 52A, na overheady kondenzátorové mikrofóny. Celá kategória je v mikrofónoch pre bicie a perkusie, a ktorý typ sa na čo hodí, rozoberá článok kondenzátorový vs. dynamický mikrofón.

Najčastejšie je to miestnosť a poloha sady, nie mikrofón. Skús sadu posunúť bližšie k rohu, aby sa prejavil bass loading, alebo naopak od neho, ak kopák hučí. Ak už máš nahraté, zduplikuj stopu, na kópiu daj gate so side chainom pod 80 Hz a low pass okolo 50 Hz a vrchnú stopu časovo posuň, aby sa spodky sčítavali.

Funguje to na detekcii transientov. Zadarmo to zvládne stock plugin v tvojom DAWku, keď pretiahneš audio klip do MIDI stopy a zvolíš percussive. Presnejšie a rýchlejšie to spraví dedikovaný plugin ako Sonnox Oxford Drum Gate, ktorý rozlišuje bubny podľa fundamentálnych frekvencií a zachytí aj ghost noty.

Základ je mikrofón na rytmičák a mikrofón do kopáku. Ideálna zostava k tomu pridáva dva mikrofóny na tomy a pár overheadov. Ak máš len dva mikrofóny, daj ich ako overheady a na jednotlivé bubny použi trigre.

Záleží na žánri a na tvojom vkuse. Moderné rockové nahrávky sa zrovnávajú, aby mali impakt ako elektronická hudba. Malé odchýlky ostatných úderov ale nechaj, to je živosť. Dôležité je, aby kopák po prechode prišiel na prvú dobu.

Bicie doma nahráš aj s jedným mikrofónom a naladenou sadou. Všetko ostatné je už len o trpezlivosti pri editovaní. Prejdi si mikrofóny pre bicie a perkusie, dynamické aj kondenzátorové mikrofóny, zvukové karty, štúdiové slúchadlá a štúdiové monitory. Na sade pomôžu nové blany, činely, ladička pre bicie a príslušenstvo pre bicie. Ak si vyberáš prvý DAW, pomôže ti FL Studio vs. Ableton, a ďalšie diely studio labu máš v článkoch ako nahrať čisté spevy doma, ako nahrávať podladené gitary a ako ovládnuť gitarové efekty v DAWku.