Top 10 albumov, ktoré definovali synth-pop 80. rokov

Syntetizátor bol dlho luxus. V šesťdesiatych rokoch zaberal celú stenu štúdia a stál ako auto. Potom sa zmenšil, zlacnel a začiatkom osemdesiatych rokov ho zohnala aj kapela bez peňazí. Kraftwerk medzitým ukázali, čo sa s ním dá robiť. Zvyšok dekády už patril bicím automatom a jednému dobrému refrénu. Toto je desiatka albumov, na ktorých synth-pop osemdesiatok stojí. Doma by ti nemal chýbať ani jeden.

Dvaja Švajčiari, ktorí sa na hudobníkov ani nehrali. Boris Blank nikdy neštudoval hudbu a skladby lepil z tisícov zvukov, ktoré si sám nahral do archívu. Dieter Meier vedľa neho nespieval, iba hovoril, akoby ti niečo šepkal do ucha.

Oh Yeah poznáš aj vtedy, ak si o Yello nikdy nepočul. Tie dva slová znejú vždy, keď má vo filme prísť niečo drahé alebo nemravné, prvýkrát v Ferris Bueller's Day Off. Vicious Games a Desire sú dôkaz, že album nie je len o jednom vtipe.

Fun fact:Meier bol profesionálny hráč pokru, hral golf za Švajčiarsko a písal poviedky. Do štúdia chodil ako výtvarník, ktorý si našiel nový materiál.

Vince Clarke napísal Depeche Mode prvé hity a potom z kapely v najlepšom odišiel. Nechcel slávu, chcel skladať. Dal si inzerát do novín a ozvala sa mu Alison Moyet, spolužiačka z Basildonu s hlasom bluesovej speváčky.

To spojenie nemalo fungovať. Jeho stroje sú chladné, jej hlas nie. Only You, Don't Go a Situation dodnes znejú ako návod, ako z toho urobiť pop. Yazoo vydržali dva albumy a rozišli sa na vrchole, Clarke potom založil Erasure.

Fun fact:Only You o rok neskôr prespievali a cappella Flying Pickets a spravili z nej britskú vianočnú jednotku. Clarke nemusel spraviť nič a mal najlepšie Vianoce v kariére.

Marian Gold a jeho dvaja kolegovia chceli robiť hudbu, ktorá znie ako európsky film. Ich debut preto nie je len tanečný, je aj smutný a trochu nadnesený. Aj názov kapely si vzali z filmu, konkrétne od Jeana-Luca Godarda.

Big in Japan a Sounds Like a Melody sú letné hity, ale Alphaville drží pohromade titulná skladba. Forever Young je pomalá a patetická a presne preto ju o dvadsať rokov neskôr začali hrať na maturitných plesoch aj na pohreboch po celom svete.

Fun fact:Big in Japan nie je o sláve. Je o dvojici závislej na heroíne pri berlínskej stanici Zoo, ktorá si nahovára, že raz bude niekde inde.

Keď zomrel Ian Curtis, Joy Division prestali existovať zo dňa na deň. Traja zvyšní členovia mohli hrať to isté ďalej. Namiesto toho si kúpili sekvencer a bicí automat a učili sa ich používať naživo, aj keď im to na koncertoch spočiatku padalo.

Album je prvý, ktorý je celý ich. Age of Consent a Your Silent Face znejú ako smútok, na ktorý sa dá tancovať. Ten istý rok vyšla mimo albumu Blue Monday, dvanástka, ktorá spojila diskotéku s rockom a je najpredávanejším 12-palcovým singlom všetkých čias.

Fun fact:Peter Saville navrhol obal Blue Monday ako veľkú disketu s výsekmi. Výroba stála viac, než singel v predaji zarobil, takže každý predaný kus vydavateľstvo Factory pripravil o peniaze.

Annie Lennox a Dave Stewart boli predtým pár aj kapela a rozpadlo sa im oboje. Zostali im dlhy a osemstopový magnetofón v malom štúdiu nad fabrikou. Nemali čo stratiť, takže si prestali dávať pozor na to, čo je vkusné.

Ten najznámejší riff nehrá gitara ani basa, ale syntetizátor. Sweet Dreams, Love Is a Stranger a Here Comes the Rain Again z nich urobili svetovú dvojicu za jeden rok. Lennox si k tomu ostrihala vlasy na krátko, nafarbila ich na oranžovo a obliekla pánsky oblek.

Fun fact: V klipe k Sweet Dreams sa po zasadačke prechádza krava. Kapela ju tam dala preto, aby to nevyzeralo ako obyčajné popové video, a vyšlo to.

Traja Nóri sa presťahovali do Londýna, kde spávali v skúšobni a šetrili na jedle. Mali jednu skladbu, na ktorú nikto nestavil. Nahrali ju trikrát, dvakrát prepadla a až tretia verzia dostala video, ktoré všetko zmenilo.

Klávesový riff Take On Me napísal Magne Furuholmen ako pätnásťročný a hral ho na Rolande Juno-60. Morten Harket k tomu pridal falzet, ktorý sa nedá zabudnúť. The Sun Always Shines on T.V. a Hunting High and Low potom dokázali, že to nie je kapela na jeden hit.

Fun fact: Video s kreslenými postavami vzniklo technikou, pri ktorej sa kreslí priamo do jednotlivých obrázkov filmu. Trvalo štyri mesiace, získalo šesť ocenení MTV a skladbu vystrelilo v USA na prvé miesto.

Roland Orzabal a Curt Smith sa poznali od trinástich a obaja vyrastali bez otca. Prvý album Tears for Fears postavili na terapii a hneve. Na druhom sa rozhodli, že to bude znieť veľkolepo, a pridali živé bicie, gitarové sóla aj orchestrálne plochy.

Shout nie je pieseň o kričaní na niekoho, ale o tom, že sa človek nemá nechať mlčať. Everybody Wants to Rule the World a Head Over Heels potom dobyli Ameriku a z dvoch chalanov z Bathu spravili štadiónovú kapelu.

Fun fact:Everybody Wants to Rule the World vznikla ako posledná a Orzabal ju najprv na album nechcel, zdala sa mu príliš ľahká. Dnes je to ich najhranejšia skladba. Názov albumu pochádza z filmu o pacientke, ktorá sa cítila bezpečne len v terapeutovom kresle.

Neil Tennant písal do hudobného časopisu Smash Hits a Chrisa Lowa stretol náhodou v obchode s elektronikou. Zistili, že chcú to isté. Tanečnú hudbu s textami o peniazoch, triedach a o Londýne, ktorý sa v osemdesiatych rokoch menil na tvrdé miesto.

It's a Sin je najdramatickejší popový singel dekády a Tennant v ňom účtuje s katolíckou školou. Rent je najchladnejšia balada o tom, že niekto niekoho vydržiava. What Have I Done to Deserve This? spievali s Dusty Springfield a vrátili ju tým na výslnie.

Fun fact: Na obale Tennant zíva. Nebola to nuda, ale presne ten výsmech popovej pretvárke, na ktorom Pet Shop Boys postavili kariéru.

Kraftwerk z Düsseldorfu robili hudbu o veciach, o ktorých nikto nespieval. O dátach, o číslach a o tom, že raz budeme mať počítač doma. Ralf Hütter a Florian Schneider si v štúdiu Kling Klang stavali vlastné nástroje, pretože tie kúpené im nestačili.

Computer Love má melódiu, ktorú si od nich o dvadsať rokov neskôr legálne vyžiadal Coldplay pre skladbu Talk. Rytmus z Numbers zase rozobrali americkí producenti a postavili na ňom elektro a hip hop. Kto chce vidieť, kde to začalo, nech si k tomu pustí aj The Man-Machine z roku 1978.

Fun fact:Pocket Calculator nahrali v angličtine, nemčine, francúzštine aj japončine. Na koncertoch ju kapela hrala na skutočné vreckové kalkulačky a hračkárske klávesy, ktoré si zniesla na pódium v kufríkoch.

Depeche Mode začínali ako sladká kapela pre teenagerov a hity im písal Vince Clarke. Keď odišiel, prevzal písanie Martin Gore a začal zvuk ťahať do temna. Šiesty album je moment, keď sa z popovej kapely stalo niečo väčšie a vážnejšie.

Never Let Me Down Again otvára album riffom, ktorý znie ako lavína, a dodnes ho na koncertoch hrajú ako hymnu. Strangelove a Behind the Wheel pridali eleganciu a napätie. Hlas Davea Gahana medzitým dorástol do polohy, ktorú od neho publikum čaká dodnes.

Fun fact: Názov mal byť vtip, kapela si myslela, že pre masy nikdy nebude. Turné skončilo na kalifornskom štadióne Rose Bowl pred viac ako šesťdesiatimi tisícmi ľudí. Záznam vyšiel ako film 101, lebo to bol stoprvý koncert turné.

Synth-pop nikdy nezmizol, len sa presunul. Klasiky vychádzajú v remasterovaných reedíciách na LP platniach aj CD a k tomu istému zvuku sa vracia synthwave. Ak chceš ísť hlbšie, pusti si Human League, Soft Cell, Garyho Numana, Ultravox a Simple Minds. Priekopníkov nájdeš u Jeana-Michela Jarrea, Giorgia Morodera, Tangerine Dream a Vangelisa.

Ten zvuk si dnes postavíš aj doma. Mrkni na syntetizátory a na analógové reedície klasiky od Rolandu, Korgu a Behringeru. Rytmus vyrieši groovebox, na cesty stačí vreckový syntetizátor. Platne si pusti z gramofónu, dolaď slúchadlami a zvyšok dorob merchom. Predchádzajúci diel série máme o nu metale.