Top 10 albumov, ktoré definovali synth-pop 80. rokov

Syntetizátor bol dlho luxus. V šesťdesiatych rokoch zaberal celú stenu štúdia a stál ako auto. Potom sa zmenšil, zlacnel a začiatkom osemdesiatych rokov ho zohnala aj kapela bez peňazí. Kraftwerk medzitým ukázali, čo sa s ním dá robiť. Zvyšok dekády už patril bicím automatom a jednému dobrému refrénu. Toto je desiatka albumov, na ktorých synth-pop osemdesiatok stojí. Doma by ti nemal chýbať ani jeden.

Dvaja Švajčiari, ktorí sa na hudobníkov ani nehrali. Boris Blank nikdy neštudoval hudbu a skladby lepil z tisícov zvukov, ktoré si sám nahral do archívu. Dieter Meier vedľa neho nespieval, iba hovoril, akoby ti niečo šepkal do ucha.

Oh Yeah poznáš aj vtedy, ak si o Yello nikdy nepočul. O skladbu si napísal sám režisér John Hughes do filmu Ferris Bueller's Day Off a odvtedy znie vždy, keď má prísť niečo drahé alebo nemravné. Vicious Games a Desire sú dôkaz, že album nie je len o jednom vtipe.

Fun fact: Meier je syn bankára, ktorý štúdium práva vymenil za profesionálne hazardné hranie. Hral aj vo švajčiarskej golfovej reprezentácii a do štúdia chodil viac ako výtvarník než ako hudobník.

Vince Clarke napísal Depeche Mode prvé hity a potom z kapely v najlepšom odišiel. Nechcel slávu, chcel skladať. Alison Moyet si dala do Melody Makeru inzerát, že hľadá bluesovú kapelu, a Clarke bol jediný, kto sa jej ozval. Obaja pritom vyrastali v Basildone.

To spojenie nemalo fungovať. Jeho stroje sú chladné, jej hlas nie. Only You, Don't Go a Situation dodnes znejú ako návod, ako z toho urobiť pop. Yazoo vydržali dva albumy a rozišli sa na vrchole, Clarke potom založil Erasure.

Fun fact: Only You o rok neskôr prespievali a cappella Flying Pickets a spravili z nej britskú vianočnú jednotku. Clarke nemusel spraviť nič a mal najlepšie Vianoce v kariére.

Marian Gold a jeho dvaja kolegovia chceli robiť hudbu, ktorá znie ako európsky film. Ich debut preto nie je len tanečný, je aj smutný a trochu nadnesený. Aj názov kapely si vzali z filmu, konkrétne od Jeana-Luca Godarda.

Big in Japan a Sounds Like a Melody sú letné hity, ale Alphaville drží pohromade titulná skladba. Forever Young je pomalá a patetická a presne preto ju o dvadsať rokov neskôr začali hrať na maturitných plesoch aj na pohreboch po celom svete.

Fun fact: Big in Japan nie je o sláve. Je o dvojici závislej na heroíne pri berlínskej stanici Zoo, ktorá si nahovára, že raz bude niekde inde.

Keď zomrel Ian Curtis, Joy Division prestali existovať zo dňa na deň. Traja zvyšní členovia mohli hrať to isté ďalej. Namiesto toho si kúpili sekvencer a bicí automat a učili sa ich používať naživo, aj keď im to na koncertoch spočiatku padalo.

Album je prvý, ktorý je celý ich. Age of Consent a Your Silent Face znejú ako smútok, na ktorý sa dá tancovať. Ten istý rok vyšla mimo albumu Blue Monday, dvanástka, ktorá spojila diskotéku s rockom a je najpredávanejším 12-palcovým singlom všetkých čias.

Fun fact: Peter Saville našel v ich skúšobni disketu a urobil z nej obal Blue Monday v mierke dvanásťpalcovej platne. Názov skladby na ňom nenájdeš, je zakódovaný farebnou abecedou. Podľa legendy bola výroba taká drahá, že vydavateľstvo Factory na každom kuse prerobilo.

Annie Lennox a Dave Stewart boli predtým pár aj kapela a rozpadlo sa im oboje. S pôžičkou päť tisíc libier si postavili štúdio v podkroví starého skladu nad rámovačkou obrazov v Londýne. Nahrávali na osem stôp a nemali čo stratiť.

Ten najznámejší riff nehrá gitara ani basa, ale syntetizátor. Sweet Dreams, Love Is a Stranger a Here Comes the Rain Again urobili z Eurythmics svetovú dvojicu za jeden rok. Lennox si k tomu ostrihala vlasy na krátko, nafarbila ich na oranžovo a obliekla pánsky oblek.

Fun fact: Kravu vo videu k Sweet Dreams vymyslel Stewart, fanúšik surrealistov Dalího a Buñuela. Lennox to vysvetľovala jednoducho, sú tu ľudia so svojimi ambíciami a je tu krava.

Traja Nóri sa presťahovali do Londýna s jednou skladbou, na ktorú nikto nestavil. Nahrali ju trikrát. Dvakrát prepadla a až tretia verzia dostala video, ktoré všetko zmenilo.

Klávesový riff Take On Me vznikol ešte v ich školskej kapele Bridges, keď mal Magne Furuholmen pätnásť. Hral ho na Rolande Juno-60, ktorý v štúdiu navrstvili s Yamahou DX7. Morten Harket pridal falzet, ktorý sa nedá zabudnúť, a The Sun Always Shines on T.V. potom dokázala, že a-ha nie sú kapela na jeden hit.

Fun fact: Video vzniklo rotoskopiou, kreslením priamo do filmových okienok. Bolo ich okolo tritisíc a práca trvala šestnásť týždňov. Video potom získalo šesť ocenení MTV a skladbu vystrelilo v USA na prvé miesto.

Roland Orzabal a Curt Smith sa poznali z tínedžerských rokov v Bathe a oboch vychovávala mama, otcovia im v živote chýbali. Prvý album Tears for Fears postavili na terapii a hneve. Na druhom sa rozhodli, že to bude znieť veľkolepo, a pridali živé bicie, gitarové sóla aj orchestrálne plochy.

Shout nie je pieseň o kričaní na niekoho, ale o tom, že sa človek nemá nechať mlčať. Everybody Wants to Rule the World a Head Over Heels potom dobyli Ameriku a z dvoch chalanov z Bathu spravili štadiónovú kapelu.

Fun fact: Názov albumu aj skladba Shout vychádzajú z filmu Sybil o pacientke s viacnásobnou osobnosťou. To veľké kreslo je terapeutovo, jediné miesto, kde sa cítila dosť bezpečne na to, aby rozprávala o svojom detstve.

Neil Tennant písal do hudobného časopisu Smash Hits. V auguste 1981 zašiel do hi-fi obchodu na londýnskej King's Road, kde potreboval konektor k svojmu Korgu MS-10, a dal sa tam do reči s Chrisom Lowom. Zistili, že chcú to isté. Tanečnú hudbu s textami o peniazoch, triedach a o Londýne.

It's a Sin je najdramatickejší popový singel dekády a Tennant v ňom účtuje s katolíckou školou. Rent je najchladnejšia balada o tom, že niekto niekoho vydržiava. What Have I Done to Deserve This? spievali s Dusty Springfield a vrátili ju tým na výslnie.

Fun fact: Zlom prišiel v roku 1983, keď Tennanta poslal Smash Hits do New Yorku spraviť rozhovor s The Police. Cestu využil na to, aby si tam našel producenta. Na obale Actually potom zíva a tá znudená póza sa stala podpisom Pet Shop Boys.

Kraftwerk z Düsseldorfu robili hudbu o veciach, o ktorých nikto nespieval. O dátach, o číslach a o tom, že raz budeme mať počítač doma. Ralf Hütter a Florian Schneider si v štúdiu Kling Klang stavali vlastné nástroje, pretože tie kúpené im nestačili.

Computer Love, Pocket Calculator a Numbers predbehli dobu o desať rokov. Pocket Calculator kapela nahrala aj po nemecky, po francúzsky a po japonsky. Rytmus z Numbers rozobrali americkí producenti a postavili na ňom elektro a hip hop. Kto chce vidieť, kde to začalo, nech si pustí aj The Man-Machine z roku 1978.

Fun fact: Chris Martin z Coldplay chcel použiť melódiu Computer Love v skladbe Talk, tak napísal Ralfovi Hütterovi list ako školák na hodine nemčiny. Odpoveď prišla jednoslovná, yes. Kraftwerk si zároveň dali od Casia upraviť kalkulačku VL-80 tak, aby sa na nej dalo hrať.

Depeche Mode začínali ako sladká kapela pre teenagerov a hity im písal Vince Clarke. Keď odišiel, prevzal písanie Martin Gore a začal zvuk ťahať do temna. Šiesty album je moment, keď sa z popovej kapely stalo niečo väčšie a vážnejšie.

Never Let Me Down Again otvára album riffom, ktorý znie ako lavína, a dodnes ho na koncertoch hrajú ako hymnu. Strangelove a Behind the Wheel pridali eleganciu a napätie. Hlas Davea Gahana medzitým dorástol do polohy, ktorú od neho publikum čaká dodnes.

Fun fact: Názov vznikol z platne Music for the Millions, ktorú Gore kúpil a prišlo im to smiešne. Turné skončilo na kalifornskom štadióne Rose Bowl pred viac ako šesťdesiatimi tisícmi ľudí. Záznam vyšiel ako film 101, lebo to bol stoprvý a zároveň posledný koncert turné.

Synth-pop nikdy nezmizol, len sa presunul. Klasiky vychádzajú v remasterovaných reedíciách na LP platniach aj CD a k tomu istému zvuku sa vracia synthwave. Ak chceš ísť hlbšie, pusti si Human League, Soft Cell, Garyho Numana, Ultravox a Simple Minds. Priekopníkov nájdeš u Jeana-Michela Jarrea, Giorgia Morodera, Tangerine Dream a Vangelisa.

Ten zvuk si dnes postavíš aj doma. Mrkni na syntetizátory a na analógové reedície klasiky od Rolandu, Korgu a Behringeru. Rytmus vyrieši groovebox, na cesty stačí vreckový syntetizátor. Platne si pusti z gramofónu, dolaď slúchadlami a zvyšok dorob merchom. Predchádzajúci diel série máme o nu metale.