História fuzz efektov na basgitaru

Celý príbeh fuzzu aj kompletný zvukový test si vypočuješ v druhom diele seriálu StompStory s basgitaristom Matejom Krivánkom. Pozri si video na našom YouTube a napíš do komentárov, ktorý fuzz sa ti páči najviac. Nižšie nájdeš celý príbeh aj v texte a prelinky na všetky testované fuzz efekty.

Fuzz vznikol v roku 1961 náhodou, keď pri nahrávaní v Nashville odišla elektrónka v mixpulte a basa zrazu znela skreslene a nádherne.

Nahrávala sa country skladba Don’t Worry od Martyho Robbinsa a basové sólo hral Grady Martin na nástroji Fender Bass VI. V preampe pultu praskla elektrónka a namiesto čistej basy sa ozvalo hrubé, stredové skreslenie. Basgitarista chcel nový záznam, no producentovi Glennovi Snoddymu sa zvuk tak páčil, že ho na nahrávke nechal. Skladba sa stala obrovským hitom a svet prvýkrát počul fuzz.

Prvým fuzz pedálom bol Maestro FZ-1 Fuzz Tone od Gibsonu z roku 1962, vôbec prvý efekt, ktorý ležal na zemi a ovládal sa nohou.

Glenn Snoddy postavil tranzistorový obvod, ktorý poruchu elektrónky nasimuloval, a patent predal Gibsonu. Ten vyrobil 5 000 kusov a čakal bombu. Lenže marketing pedál predával ako simulátor dychovej sekcie a výsledok bol tragický. V roku 1963 sa celosvetovo predali štyri kusy a v roku 1964 nula. Gibson dokonca zvyšný obvod zabudoval priamo do basgitary EB-0F, no aj tej sa predalo len 211 kusov a dnes je to rarita za tisíce eur.

Všetko zmenil máj 1965. Keith Richards z Rolling Stones našiel v štúdiu odložený Maestro fuzz a chcel ním len naznačiť part pre dychovú sekciu. Namiesto toho vznikol riff skladby Satisfaction, ktorý pozná celý svet. Keith zvuk fuzzu nemal rád, no kapela ho prehlasovala a dychy už nikdy nezavolali. Skladba vybuchla, Gibson do mesiaca vypredal sklad a spustil verziu FZ-1A, ktorej sa predalo vyše 31 000 kusov.

Nový zvuk otvoril dvere generácii, ktorá sa chcela vymedziť. Za osem rokov sa hudba posunula od uhladeného Martyho Robbinsa až po Jimiho Hendrixa, ktorý na Woodstocku zahral americkú hymnu na skreslenom Stratocastri uprostred blata a protivojnovej nálady. Fuzz už nebol len efekt, ale hlas doby.

Big Muff je fuzz od Electro-Harmonix zo 70. rokov, ktorý pridal masívne spodky a nekonečný sustain, a práve preto sa stal miláčikom basgitaristov.

Zakladateľ Electro-Harmonix Mike Matthews chcel pedál na nekonečný sustain bez vytočených aparátov. Prvý bol Triangle Muff a záujem oň prejavil aj Carlos Santana. Po ňom prišiel Ram’s Head s menej stredmi, ktorý si obľúbil David Gilmour z Pink Floyd na albumoch Animals a The Wall. Koncom 70. rokov dostal ikonický červeno-čierny dizajn s gréckym písmenom Pí a nakrátko aj op-amp obvod s agresívnejším zvukom, ktorý miloval Billy Corgan na Siamese Dream. V 80. rokoch presunul Matthews výrobu do Ruska pod značku Sovtek, kde vznikli ruské Muffy s obrovskými basmi. A v 90. rokoch stál Big Muff v strede grungeovej vlny, keď Mudhoney vydali album Superfuzz Bigmuff a Kurt Cobain z Nirvany ho použil na Nevermind. Celú rodinu nájdeš medzi fuzz efektmi.

Matej Krivánek nahral fuzzy chronologicky, dekádu po dekáde, aby si počul, ako sa zvuk basy postupne menil. Rozdiely sú väčšie, než by si čakal.

Zo série Big Muff od Electro-Harmonix počuješ Triangle Big Muff Pi, J Mascis Ram’s Head Big Muff Pi, Ram’s Head Big Muff Pi, Big Muff Pi 2, agresívny Op-Amp Big Muff Pi, ruský Green Russian Big Muff, Nano Bass Big Muff a Big Muff USA. Modernú éru zastupujú Darkglass Duality Fuzz a Dunlop MXR M84 Bass Fuzz Deluxe. Každý znie inak, od tučných stredov po pílu, ktorá reže.

Náhodou. V roku 1961 pri nahrávaní skladby Don’t Worry od Martyho Robbinsa odišla elektrónka v preampe mixpultu a basa zrazu znela skreslene a nádherne. Producent ten zvuk nechal na nahrávke a tak sa zrodil fuzz.

Maestro FZ-1 Fuzz Tone od Gibsonu z roku 1962, vôbec prvý efektový pedál ovládaný nohou. Naozaj ho preslávil až riff Satisfaction od Rolling Stones. Celú ponuku nájdeš vo fuzz efektoch.

Na basu hľadaj fuzz s blend gombíkom, ktorý udrží spodky, napríklad Nano Bass Big Muff, Dunlop MXR M84 Bass Fuzz Deluxe alebo Darkglass Duality Fuzz.

Keith Richards ním nahral Satisfaction, Jimi Hendrix ho hral na Woodstocku, David Gilmour z Pink Floyd na Animals a The Wall, Billy Corgan na Siamese Dream a Kurt Cobain z Nirvany na Nevermind. Fuzz stojí pri väčšine rockových zlomov.

Nie. Fuzz je najstaršie a najextrémnejšie skreslenie, ktoré orezáva vlnu takmer na štvorec a znie hrubo. Overdrive je jemný a distortion je niekde medzi nimi. Rozdiely rozoberá článok ako vybrať gitarový efekt.

Fuzz je efekt s možno najväčším príbehom v histórii. Pozri si fuzz efekty od Electro-Harmonix a Darkglass, prípadne celé efekty pre basgitaru a gitarové efekty. A ak si ešte nepozrel celý diel StompStory 2, spusti si ho, počuješ tam všetky fuzzy naživo.