Eurorack od NANO: ako funguje modulárny syntetizátor
Modulárny syntetizátor vyzerá na prvý pohľad ako panel z vesmírnej lode. Kopa gombíkov, desiatky inputov a cez všetko špagety káblov, ktoré vedú odnikiaľ nikam. Práve preto sa doňho veľa ľudí nepustí, hoci by chceli, a práve preto si Viktor z kapely Fvck_Kvlt vzal do nového dielu No Headroom kompletný Eurorack systém od značky NANO a prešiel ho modul po module.
Celý diel nájdeš na našom YouTube kanáli. Nižšie si rozoberieme, čo v systéme je, čo ktorý modul robí a ako sa z neho reálne skladá beat. A keďže modulár je téma, pri ktorej sa dá stratiť už pri prvej vete, začneme od základu.
Čo je Eurorack a prečo vyzerá tak zložito
Eurorack je formát, ktorý v roku 1995 definoval nemecký Doepfer a o rok neskôr k nemu vydal prvý systém A-100. Nejde o značku ani o konkrétny nástroj, ale o dohodu na rozmeroch a napájaní, vďaka ktorej do jedného racku zapojíš moduly od ktoréhokoľvek výrobcu. Dnes ich existuje vyše 15 000 od viac než 600 značiek, od garážových nadšencov až po Moog a Roland.
Celé stojí na dvoch číslach. Výška je vždy 3U, čo je 128,5 mm, a šírka sa počíta v HP, pričom 1 HP = 5,08 mm. Keď teda počuješ, že case má 104 HP, má vnútornú šírku zhruba 53 cm. Všetko ostatné sa prepája obyčajnými 3,5 mm jackmi, a práve v tom je hlavný rozdiel oproti bežnému syntetizátoru alebo analógovému synťáku. V modulári neexistuje pevná cesta signálu. Čo kam pošleš, sa aj stane, a práve odtiaľ pramení sloboda aj dojem chaosu na fotkách.

Case je prvá vec, ktorú si vyberieš
Systém vo videu stojí na NANO CAIXA 104, teda na case so 104 HP, čo vystačí zhruba na 10 modulov podľa ich šírky. Dôležité je, že nejde o prázdnu škatuľu. Už vnútri nájdeš napájanie pre všetky moduly, mixpult, LFO, sample and hold, stereo výstup aj vstup na privedenie zvuku zvonka. Stačí teda doplniť zdroje zvuku a máš hotový nástroj bez riešenia, čím ho napájať.
Druhá výhoda je prenosnosť. Veľa ľudí si moduly montuje do starých cestovných kufrov, čo má svoje čaro, ale case jednoducho zavrieš a odnesieš. Systém sa dá zabaliť zapojený tak, ako je, na mieste vytiahnuť a hneď hrať. Pri modulári, kde rozpojenie a opätovné zapojenie 30 káblov zaberie viac času než samotné hranie, nejde o maličkosť.

Z čoho sa rodí zvuk
Základom je NANO ONA, analógový oscilátor. Práve on vydáva tón, všetko ostatné s ním už len niečo robí. Vo videu bežia dva kusy ONA naraz, jeden na melódiu vo vyšších polohách a druhý na basovú linku, pričom basa z neho vyšla najpresvedčivejšie. Má klasický oktávový prepínač, pod ním jemné doladenie a k tomu FM vstup, takže po privedení iného signálu sa rozkmitá do zvukov, ktoré už s pôvodnou notou nemajú veľa spoločného.
Keď máš tón, potrebuješ ho tvarovať, a na tvarovanie slúži filter NANO ST·FONT. Ide o stereo nástupcu staršieho modulu FONT, ktorý sa dá kúpiť aj samostatne, ak ti stačí mono. Nastavuješ na ňom frekvenciu, rezonanciu a režim, čiže či prepúšťa spodok, stred alebo vršok, a každá z troch veličín má vlastný CV vstup s attenuátorom, teda s regulátorom sily modulácie. Navyše má offset na rozladenie ľavej a pravej strany voči sebe a vlastný drive. Je zároveň modulom, pri ktorom sa dá presedieť celý večer bez toho, aby si zapojil čokoľvek ďalšie.
Tretí v reťazi je NANO ALT, štvorkanálový zosilňovač. Znie nudne, ale práve ním vyvážiš, aby basa nezanikla a melódia nerezala uši. Má 4 vstupy, 4 výstupy a 4 CV vstupy, takže hlasitosť každého kanála riadiš napätím, nie rukou. Štvrtý kanál funguje ako súčet, čiže slúži aj ako malý mixér. Ak potrebuješ plnohodnotné miešanie, existuje aj NANO Performance Mixer.

Čo celý systém rozhýbe
NANO SERRA je obálka, čiže ADSR. Má 4 ťahové regulátory, ktorými nastavuješ, ako rýchlo tón nastúpi, ako klesne, na akej hlasitosti sa podrží a ako dlho dozvučí. Bez obálky máš nepretržitý tón, s ňou dostaneš úder, plochu alebo čokoľvek medzi nimi. Manuálne tlačidlo ju spustí rukou aj bez sekvencera.
NANO ARC je duálny generátor funkcií a pokojne by zvládol fungovať aj sám osebe. Nastavuješ na ňom nástup a pokles zvlášť pre obe strany, vyberáš tvar krivky a cez offset strany voči sebe posunieš. V praxi z neho dostaneš pomalé vlnenie v pozadí aj úplne obyčajnú basovú linku, podľa toho, ako ho vykrútiš.
Najviac práce vo videu odvedie NANO VCV Random. Má 4 ťahové regulátory, rate, probability, randomity a shape, čiže ako často sa niečo zmení, s akou pravdepodobnosťou, ako veľmi a akým priebehom. Poslaný do frekvencie filtra začne systém sám od seba vyrábať glitche a pohyb, aký by si rukou nedokázal.

Keď chceš aj bicie
NANO OCTA je analógový bicí modul v duchu 808. Má 4 kanály, teda kopák, snare a zatvorenú aj otvorenú hi-hat, pričom každý má vlastný drive a k nemu svoje regulátory, napríklad pri kopáku ladenie a dozvuk, pri snare snap a šum. Každý kanál má vlastný výstup, k tomu je spoločný stereo výstup a všetko sa dá modulovať cez CV vstupy. Najviac poteší mute páčka na každej stope, lebo práve vďaka nej sa z modulu stáva nástroj na živé hranie. Vo videu nakoniec zostal nevyužitý, keďže k jamovaniu viac sadol bicí automat od Erica Synths, ktorý dostal samostatný diel.
Ako je systém zapojený
Celý rack poháňa malý krokový sekvencer Korg SQ-1, hoci case má vlastné LFO aj randomizér. Dôvod je praktický, sekvencer drží čas a zdieľa ho so zvyškom techniky na stole. Z oboch ONA ide melódia a basa, pričom do filtra ST·FONT mieri len vyššia linka a basa ide mimo neho. Hlasitosti sa vyvažujú cez ALT, náhodu pridáva Random do frekvencie filtra a výsledok ide cez páskový mixpult, kde je na aux poslaný delay zo SP-404 MKII. Na prepojenie všetkého budeš potrebovať slušnú zásobu patch káblov.
Zaujímavé je aj to, čo zostalo nevyužité. OCTA ustúpila Bullfrogu, SERRA a ARC zase dĺžke videa. Viktor dostal systém bez toho, aby otvoril návod, 2 hodiny v ňom hľadal a z hľadania vznikol beat, ktorý vo videu počuješ. Pri modulári ide o bežný spôsob učenia, lebo teória ti povie, čo modul robí, ale nie, ako bude znieť po zapojení do iného.

5 vecí, ktoré sa o Euroracku oplatí vedieť
1. Formát definoval Doepfer v roku 1995 a jeho prvý systém A-100 prišiel o rok neskôr. Dnes existuje vyše 15 000 modulov od viac než 600 výrobcov, takže nekupuješ uzavretý ekosystém jednej značky.
2. HP je jednotka šírky a rovná sa 5,08 mm. Case so 104 HP má teda vnútri zhruba 53 cm miesta. Podľa toho si rátaj, koľko modulov sa doň vojde.
3. Výška 3U, teda 128,5 mm, nepochádza z hudobného sveta. Je prebratá z priemyselného štandardu Eurocard na zásuvné karty a odtiaľ pochádza aj „Euro" v názve.
4. Ladenie funguje na princípe 1 voltu na oktávu. Po privedení o volt vyššieho napätia skočí oscilátor presne o oktávu vyššie. Práve vďaka dohode na tejto hodnote si rozumejú moduly od rôznych výrobcov.
5. Neexistuje správne zapojenie. Audio, riadiace napätie aj spúšťacie impulzy idú cez rovnaké 3,5 mm jacky, takže zvuk môžeš poslať tam, kde sa čaká riadenie, a naopak. Väčšina zaujímavých vecí v modulári vznikne presne takto.

Čo v systéme chýba
V zostave citeľne chýba efektová jednotka, a preto delay musel prísť zvonka zo samplera. NANO ju pritom v ponuke má, volá sa FUM Stereo Effects Processor. Dobre poslúži aj NANO CEQ, teda trojpásmový ekvalizér s kompresorom, ktorým sa počas hrania doťahuje basa a výšky. Ak si systém skladáš sám, práve na dvoch spomenutých veciach sa neoplatí šetriť.
Oplatí sa do toho ísť
Povedzme si to narovinu, modulár nie je nástroj na každý deň. Viktor je DJ a vlastnú produkciu si na ňom v štúdiu nepredstavuje, no po 2 týždňoch doma priznal, že toľko zábavy už dlho nemal a systém by si nechal. Presnejší popis modulára asi neexistuje. Nekupuješ si efektívnejší nástroj, kupuješ si iný spôsob, ako sa k hudbe dostať.
Najrozumnejšie je začať setom, kde case aj prvé moduly prídu spolu a hneď hrajú, a potom už len dokupovať to, čo ti chýba. Či zostaneš pri NANO, alebo začneš miešať značky, je úplne jedno, lebo Eurorack je štandard a nič ťa neviaže. Behringer je momentálne najlacnejšia cesta k prvým modulom, Bastl Instruments robia Česi z Brna a majú vlastný rukopis, ktorý spoznáš na prvý pohľad, a Roland ťahá svoje klasické zvuky z osemdesiatok do modulárneho formátu. Keď len ochutnávaš a nechceš do toho dať veľa, pozri sa po tých najdostupnejších, inak máš celú ponuku modulárnych systémov pokope. Jedna vec sa oplatí vyriešiť skôr než ďalší modul, a to počúvanie, lebo na notebookových reproduktoroch ti polovica toho, čo filter robí, jednoducho ujde. Poctivé slúchadlá alebo štúdiové monitory spravia v tomto viac než čokoľvek iné. A ak je modulár tvoj prvý vážnejší krok do produkcie, oplatí sa začať odzadu, teda Ako začať s hudobnou produkciou doma, Ako sa skladá beat a Ako zariadiť domáce štúdio.