Ennio Morricone Original Celebration Concert – Bratislava, TIPOS aréna (10. 11. 2026)

Existuje pár melódií, ktoré sa dostali tak hlboko pod kožu celej planéte, že ich pozná aj človek, čo v živote nevidel ani jeden western. Stačí zapískať štyri tóny z filmu Dobrý, zlý a škaredý a v hlave sa ti okamžite rozbehne prach, pár zovretých očí a traja chlapi, ktorí na seba pozerajú o poznanie dlhšie, než je zdravé. Napísal ich Ennio Morricone a nebol to šťastný nápad jedného popoludnia, lebo takýchto melódií má za sebou vyše štyristo filmov a ešte raz toľko skladieb, ktoré s filmom nemajú nič spoločné.

Desiateho novembra 2026 sa jeho hudba vracia do Bratislavy pod názvom ENNIO MORRICONE ORIGINAL CELEBRATION CONCERT. Je to večer poskladaný výhradne z jeho tvorby a zaznie presne v takej podobe, v akej vznikla, teda naživo, s plným orchestrom, veľkým zborom a sólistami.

Za dirigentským pultom bude stáť jeho syn Andrea Morricone a keďže ten dátum je zároveň dňom, keď sa Ennio narodil, celý večer je koncipovaný ako oslava jeho nedožitých narodenín.

Podujatie: ENNIO MORRICONE ORIGINAL CELEBRATION CONCERT
Miesto: TIPOS aréna, Odbojárov 9, Bratislava
Dátum: utorok 10. novembra 2026
Začiatok: 19:00
Diriguje: Andrea Morricone
Hrá: The City of Prague Philharmonic Orchestra, zbor a sólisti
Vstupenky: Ticketportal

TIPOS aréna je hala, ktorú veľká časť Bratislavy stále volá Zimák alebo Nepelka, takže ak ti niekto povie, že sa to koná na Odbojárov, hovorí o tom istom mieste. Dostaneš sa tam električkou aj autom, ale pri vypredanej hale je parkovanie v okolí lotéria, takže mestská doprava ti ušetrí nervy aj pätnásť minút blúdenia po okolitých uliciach.

Utorok večer o siedmej znamená, že sa to dá v pohode stihnúť po práci, a keďže orchestrálny koncert nemá dvojhodinový predprogram ani prestávky na výmenu aparátu, von sa dostaneš v rozumnú hodinu. Pri tejto hudbe je to skôr plus, lebo z nej človek nevychádza zničený, ale zvláštne pokojný.

Narodil sa v Ríme v roku 1928 a na konzervatóriu vyštudoval trúbku, nie filmovú hudbu, lebo taký odbor vtedy jednoducho neexistoval. Hrať ho naučil otec, ktorý sa trúbkou živil po tanečných sálach, a mladý Ennio mu chodil vypomáhať, keď bolo treba zaplatiť nájom. Prvé roky po škole písal aranžmány pre rozhlas a popových spevákov a filmové partitúry podpisoval pseudonymami ako Dan Savio alebo Leo Nichols. Nie z rozmaru, ale preto, že vážna hudba sa vtedy na film pozerala zvrchu a skladateľ, ktorý robil pre kino, si kazil povesť.

Všetko sa zlomilo v šesťdesiatych rokoch, keď ho oslovil Sergio Leone. Namiesto veľkého hollywoodskeho orchestra, aký bol pri westernoch zvykom, priniesol Morricone pískanie, elektrickú gitaru, výstrely, zvony, bič a ľudský hlas použitý ako nástroj. To slávne pískanie v Dobrom, zlom a škaredom nie je efekt zo zvukovej knižnice, ale konkrétny človek menom Alessandro Alessandroni, a ten éterický ženský hlas vo Vtedy na Západe patrí sopranistke Edde Dell'Orso.

Leone si Morriconeho vážil natoľko, že hudbu k tomuto filmu nechal napísať ešte pred natáčaním a na pľaci ju púšťal hercom z reproduktorov, aby sa pohybovali v jej tempe. Preto v tých scénach všetko sedí tak nepríjemne presne.

Po westernoch prišlo päťdesiat rokov všetkého ostatného. Misia s hobojom, ktorý rozplače aj človeka, čo ten film nikdy nevidel, Nedotknuteľní pre Briana De Palmu, Legenda o 1900 aj Cinema Paradiso, pri ktorom sa dodnes vedú spory, či ide o najkrajšiu filmovú melódiu storočia alebo len o druhú najkrajšiu.

Zaujímavé je, že popri tom všetkom hral Morricone roky v avantgardnom zoskupení Gruppo di Improvvisazione Nuova Consonanza, kde sa robila tvrdá atonálna improvizácia bez štipky melódie. Človek, ktorý napísal najspievanejšie témy v dejinách kina, trávil večery vyrábaním hluku, ktorý by si dobrovoľne nepustil nikto. Do Hollywoodu sa pritom nikdy nepresťahoval, po anglicky sa nikdy poriadne nenaučil a celý život prebýval v Ríme. Zomrel v roku 2020 vo veku deväťdesiatjeden rokov.

Celý projekt nesie oficiálny názov Ennio Morricone Original Celebration Concert a vedie ho Andrea Morricone, teda skladateľov syn, ktorý je sám autorom filmovej hudby a na otcových partitúrach pracoval ešte za jeho života. Nie je to teda prípad, že by si niekto prenajal slávne priezvisko a mával rukami nad cudzím materiálom. Andrea tú hudbu pozná zvnútra a vie, kde má orchester pritlačiť a kde naopak stiahnuť, aby mala skladba priestor dýchať.

Hrá The City of Prague Philharmonic Orchestra, čo je teleso, ktoré má s filmovou hudbou pravdepodobne najviac praxe v Európe. Nahralo soundtracky k stovkám filmov aj hier a nie je to orchester, ktorý by si filmovú hudbu raz za rok odskočil zahrať ako spestrenie sezóny. K tomu príde veľký zbor a medzinárodní sólisti, pretože Morriconeho skladby bez ľudského hlasu fungujú len na polovicu. Práve ten hlas je vec, ktorú ti žiadna nahrávka v slúchadlách neodovzdá tak, ako keď stojí osemdesiat ľudí tridsať metrov od teba.

Program stojí na tom najznámejšom, čo Morricone napísal, takže počítaj s hudbou z Vtedy na Západe, z Dobrého, zlého a škaredého, z Misie aj z Osem hrozných. Sú to štyri filmy, ktoré dohromady pokrývajú päťdesiat rokov jeho tvorby, od spaghetti westernov cez sakrálne vrcholy až po poslednú veľkú prácu pre Tarantina. Celý večer sprevádzajú vizuálne projekcie, takže k hudbe dostaneš aj obraz, a na príprave sa podieľal aj slovenský fotograf, ktorý s Morriconem pracoval.

Pri tomto type hudby platí, že album ti povie len polovicu príbehu. Skladby ako Gabriel's Oboe alebo The Ecstasy of Gold sú postavené na dynamike, ktorá sa v slúchadlách aj na slušnej zostave stráca, pretože rozdiel medzi sotva počuteľným začiatkom a plným fortissimom je väčší, než aký bežný prehrávač vôbec prenesie.

V hale ti zrazu dôjde, prečo sú napísané presne takto a prečo sa dvadsať sekúnd nič nedeje. Lebo to ticho pred nástupom zboru je súčasť skladby, nie chyba.

Vstupenky predáva Ticketportal a cenu si over priamo u neho, počas predaja sa kategórie menia a dopĺňajú. Pri orchestrálnom koncerte platí jedna vec, ktorá pri rockovom neplatí, a totiž že rozdiel medzi sektormi nie je len o výhľade, ale aj o zvuku. Stred haly býva akusticky výrazne lepší než krajné bloky, takže ak si vieš priplatiť, tu sa to naozaj oplatí. A ak idete vo viacerých, kupujte naraz, sektory sa vypredávajú po blokoch a potom sa už vedľa seba nedostanete.

1. Koncert padá presne na 10. november, teda na deň, keď sa Morricone v roku 1928 narodil. Nie je to zhoda okolností, organizátori ten dátum vybrali zámerne a večer je koncipovaný ako oslava jeho nedožitých narodenín.

2. So Sergiom Leoneom, s ktorým vytvoril najslávnejšie westerny všetkých čias, chodil ako dieťa do tej istej triedy na základnej škole v rímskom Trastevere. Zistili to až ako dospelí chlapi, keď sa stretli pracovne a začali si prechádzať spoločné spomienky.

3. Pískanie v hlavnej téme z Dobrý, zlý a škaredý ani ten vysoký ženský hlas vo Vtedy na Západe nie sú nástroje ani efekty. Sú to dvaja konkrétni ľudia, Alessandro Alessandroni a Edda Dell'Orso, ktorí s Morriconem spolupracovali roky a ich hlasy sa stali rovnako rozpoznateľné ako ktorákoľvek gitara.

4. Skladbu The Ecstasy of Gold si pred vstupom na pódium púšťa Metallica od osemdesiatych rokov a robí to dodnes. Celá generácia metalistov tak Morriconeho pozná naspamäť bez toho, aby tušila, že počúva taliansku filmovú hudbu z roku 1966.

5. Svojho jediného súťažného Oscara získal až v roku 2016 za Osem hrozných, teda vo veku osemdesiatsedem rokov. Dovtedy mal len čestného a sochu mu nepriniesla ani Misia, ktorá sa dnes považuje za jednu z najväčších krívd v dejinách tej ceny. Tarantino ho pritom predtým roky presviedčal, aby mu napísal originálnu hudbu, a dovtedy mu musela stačiť tá staršia, ktorú si požičal do Kill Billa aj do Divokého Djanga.

Ak ťa koncert chytí, dobrá správa je, že Morricone patrí k najlepšie zastúpeným skladateľom v našom katalógu a väčšina vecí je na vinyle. Pri filmovej hudbe to dáva zmysel, lebo sa počúva vcelku a nie po skladbách. Priamo z programu večera máme Dobrý, zlý a škaredý na bielom vinyle, Vtedy na Západe v priehľadnej deluxe edícii aj na cédečku a samozrejme Misiu.

Ak chceš celé westernové obdobie od začiatku, siahni po Za hrsť dolárov v červenej canyon edícii alebo po Pre pár dolárov navyše v kaktusovo zelenej, čo sú mimochodom platne, ktoré vyzerajú rovnako dobre, ako znejú. Z neskorších rokov máme Nedotknuteľných, Legendu o 1900 v limitovanej bielej edícii, orchestrálne Cinema Concerto zo Santa Cecilia aj výber Themes: Western, a kto má rád jeho temnejšiu polohu z talianskych hororov, nájde Paura.

Keď chceš všetko naraz a bez vyberania, existuje The Platinum Collection na troch cédečkách. Celú ponuku nájdeš v LP platniach aj v hudobných CD, a ak ešte nemáš na čom to pustiť, pozri si gramofóny.

Druhá vec, ktorú takýto večer spraví, je, že z haly odchádzaš s divným nutkaním skúsiť si to sám. Morriconeho zvuk stojí a padá na sláčikových nástrojoch, predovšetkým na husliach, ale veľkú časť tej melanchólie nesú violy a violončelá, a tie najznámejšie témy by bez dychových nástrojov neboli ničím. Ak uvažuješ, že by si začal ty alebo tvoje dieťa, prejdi si Ako vybrať prvé husle a potom Ako sa naučiť hrať na husliach, prípadne Ako vybrať violončelo, ak ťa to ťahá o oktávu nižšie.

A ak si jeho témy chceš rovno zahrať, dobrá správa je, že väčšina z nich existuje v notách, od zjednodušených verzií pre úplných začiatočníkov po plné partitúry. Na klavír sa dá zahrať prakticky všetko, čo napísal, takže ak máš doma digitálne piano, máš vystarané na celú zimu a Gabriel's Oboe zvládneš skôr, než si myslíš. Kto s notami zápasí, nech začne článkom Ako čítať noty, zvyšok je už len o tom, koľko času tomu dáš.