Ako vybrať djembe

Djembe je jeden z mála nástrojov, na ktorých zahráš niečo zmysluplné do piatich minút od vybalenia, a zároveň sa na ňom dá zlepšovať celé roky. Nepotrebuje zosilňovač, kábel ani zásuvku, stačí ti stolička a dve ruky, a hlasitosťou pokojne prekričí akustickú gitaru. Presne preto ho vidno na táboroch, v bubnových kruhoch, na skúškach folkových kapiel aj v obývačkách ľudí, ktorí sa k hudbe vracajú po pätnástich rokoch pauzy.

Problém príde vo chvíli, keď si otvoríš ponuku djembe a zistíš, že dva bubny rovnakej veľkosti sa cenovo líšia aj päťnásobne. Nie je za tým marketing, ale štyri konkrétne veci, o ktorých sa musíš rozhodnúť: aká veľkosť, aká blana, z čoho korpus a ako sa ladí. Prejdeme si ich presne v tomto poradí, lebo v rovnakom poradí ich rieši aj človek, ktorý stojí priamo v predajni. Na záver pridáme konkrétne modely, príslušenstvo, ktoré sa naozaj oplatí, a pár rád, vďaka ktorým ti bubon vydrží roky.

Djembe pochádza zo západnej Afriky, z oblasti dnešného Mali, Guiney a Senegalu, kde ho po stáročia vyrezávali z jedného kusa tvrdého dreva a naťahovali naň koziu kožu. Celé tajomstvo je v tvare. Korpus má hore široký kotol, v strede sa zúži do nohy a smerom k zemi sa znova rozšíri, takže vzduch sa vnútri zrýchli a vyrazí spodným otvorom von. Funguje to podobne ako megafón, len namiesto hlasu ho rozhýbe úder dlane.

Z toho vyplýva aj to, ako sa na djembe sedí. Bubon máš medzi kolenami mierne naklonený dopredu, aby spodný otvor nič nezakrývalo, a to je celé. Keď ho položíš na zem naplocho, príde asi o polovicu objemu, a je to najčastejšia chyba u ľudí, ktorí si nástroj kúpili bez toho, aby niekoho videli hrať naživo. Ak nechceš sedieť, existujú stojany pre djembe, ktoré ho nadvihnú za teba.

Skôr než začneš porovnávať modely, oplatí sa vedieť, čo na nich vlastne budeš robiť, lebo práve to rozhodne, čo od bubna potrebuješ. Hra na djembe stojí na troch úderoch. Bass zahráš celou dlaňou do stredu blany a znie hlboko a mäkko. Tone dostaneš spojenými prstami tesne na okraji, keď ruku hneď po údere odtiahneš, a je to ten jasný, spievajúci tón. Slap je ostrý prask na okraji, hraný uvoľnenými prstami, a väčšine ľudí trvá najdlhšie, kým ho zahrá čisto.

A práve na slape počuť rozdiel medzi lacným a dobrým bubnom, pretože tenká blana alebo nedotiahnuté povrazy ti tento úder jednoducho nedajú, aj keby si sa rozkrájal. Ak teda vyberáš prvé djembe a chceš pri ňom vydržať dlhšie ako jedno leto, vynechaj úplne najlacnejšiu policu. To je celý dôvod, prečo sa oplatí prejsť si tie štyri rozhodnutia poriadne.

Veľkosť djembe sa udáva priemerom blany v palcoch a výškou v centimetroch, pričom obe čísla spolu súvisia, takže stačí, keď si zapamätáš jedno. Dospelý hráč strednej postavy si najpohodlnejšie sadne k bubnu s dvanásťpalcovou blanou a výškou okolo šesťdesiat centimetrov, a práve v tejto veľkosti nájdeš aj najširší výber modelov.

Ak meriaš viac ako meter osemdesiat, choď radšej na trinásť alebo štrnásť palcov a výšku šesťdesiatpäť centimetrov, inak sa budeš pri hraní hrbiť a po polhodine ťa rozbolí chrbát. Desaťpalcové bubny sú vhodné pre tínedžerov, na hranie postojačky s popruhom a pre každého, kto nástroj často nosí, či už do školy, alebo na skúšku.

Osem palcov a menej patrí deťom a tam sa oplatí pozrieť aj do detských perkusií, kde nájdeš celé sady aj menšie ručné bubienky. Pri deťoch je dôležitejšie, aby bubon nebol privysoký a aby dieťa dosiahlo nohami na zem, než aby bol hlasný.

Kozia koža je to, čo dáva djembe jeho typický zvuk. Má nerovnomernú hrúbku, každý jeden kus znie trochu inak, slap je s ňou hlasnejší a nástroj celkovo živší pod rukami. Daňou za to je, že reaguje na počasie, takže vo vlhku ti povolí a v suchom vykúrenom byte sa napne, a raz za čas ju budeš musieť doladiť.

Syntetická blana je presný opak. Znie rovnako v januári aj v auguste, nemusíš ju riešiť vôbec a vydrží hranie vonku aj v daždi. Slap je s ňou tvrdší a menej farebný, ale ten rozdiel počuješ hlavne ty pod vlastnými dlaňami, nie človek, ktorý stojí desať metrov od teba.

Zjednodušene to vyzerá takto: na doma a do bubnového kruhu ber kožu, na tábory, do školy a všade, kam ho budeš voziť, ber syntetiku. A keby ti blana raz doslúžila, nie je to koniec nástroja, náhradné kusy sú v blanách pre perkusie.

Tradičné africké djembe je vyrezané z jedného kusa tvrdého dreva, najčastejšie lenke alebo djalla, a spoznáš ho podľa toho, že vnútro nie je hladké a vidno v ňom stopy po dláte. Znie najplnšie a má najviac spodku, no zároveň je najťažšie, najdrahšie a najcitlivejšie na vlhkosť, takže je to voľba pre niekoho, kto už vie, čo chce.

Oveľa rozšírenejšie sú mahagónové bubny vyrábané v Indonézii a Thajsku, ktoré tvarovo aj zvukovo vychádzajú z afrického originálu, ale sú lacnejšie a rozmerovo stabilnejšie. Pre väčšinu ľudí je to rozumná stredná cesta, pretože rozdiel v zvuku je menší než rozdiel v cene.

Tretiu skupinu tvoria korpusy zo sklolaminátu. Neprasknú, nevadí im dážď ani mráz a znejú hlasnejšie a ostrejšie než drevo. Ak plánuješ hrať vonku, na festivaloch alebo s deťmi, je to najpraktickejšie riešenie, aj keď za cenu tepla v tóne.

Klasické djembe je ladené povrazom, ktorý vedie medzi horným a spodným kruhom, a napätie zvyšuješ tak, že ho splietaš do diamantového vzoru. Znie to komplikovanejšie, než to je. Naučíš sa to za jedno popoludnie z videa, a keď to raz ovládaš, doladíš si bubon hocikde a bez akéhokoľvek náradia.

Mechanicky ladené djembe má namiesto povrazu skrutky a napínacie oká podobné bicím, takže ladenie zvládneš ladiacim kľúčom za minútu. Je to riešenie pre učiteľov, pre hráčov v kapele, ktorí sa musia rýchlo prispôsobiť, a pre každého, koho splietanie povrazov vopred odrádza.

Zvukovo medzi nimi zásadný rozdiel nie je, takže sa rozhoduj podľa povahy, nie podľa uší. Povrazové bubny bývajú ľahšie a vyzerajú tradičnejšie, mechanické sú praktickejšie a o kúsok ťažšie.

Keď máš tie štyri veci vyriešené, výber sa zrazu zúži na pár mien. Najširšiu ponuku má Meinl a pokrýva úplne všetky úrovne. Ako prvé djembe pre dospelého dáva zmysel Meinl HDJ4 Headliner s mahagónovým korpusom a kozou blanou, ktorý dostaneš od ôsmich do trinástich palcov, takže si veľkosť z prvého rozhodnutia trafíš presne. Kto chce tradičnejší zvuk, nájde ho v rade Journey, kde má Meinl FADJ7 hrubší korpus a výraznejší spodok.

Ak si v druhom rozhodnutí skončil pri syntetike, Meinl Alpine Series je stavaná presne na to a nevadí jej dážď ani chlad. A ak ťa odradili povrazy, Meinl PMDJ1 Mechanical Tuned Travel má skrutkové napínanie a vyrába sa s kozou aj syntetickou blanou, takže si v ňom vyberieš podľa druhého rozhodnutia. Na vrchole ponuky stojí Meinl Professional African Style, teda bubon vyrobený v Afrike z tvrdého dreva a ladený povrazom, ktorý má úplne inú dynamiku než čokoľvek pod ním.

Toca Percussion stavia radu Freestyle na sklolaminátovom korpuse, ktorý je prakticky nezničiteľný a existuje v povrazovej aj mechanickej verzii, čo z nej robí prirodzenú voľbu pre školy, tábory a hranie vonku. Terre ponúka mahagónové djembe v celej škále výšok od tridsiatich do šesťdesiatpiatich centimetrov a v rade Professional Player aj vážne nástroje pre skúsených hráčov. Pre deti je najbezpečnejšou voľbou Nino, ktorá robí menšie veľkosti aj predladené sklolaminátové modely, pri ktorých neriešiš vôbec nič.

Samotné djembe ti na hranie stačí, ale tri veci sa oplatia takmer každému. Prvou je obal, pretože korpus je zvonku holé drevo a jedna cesta v kufri auta ho dokáže odrať. V obaloch a kufroch pre djembe nájdeš aj mäkké verzie s popruhmi na chrbát, s ktorými bubon odnesieš aj na bicykli.

Druhou je stojan, ktorý bubon nadvihne a nechá spodný otvor voľný. Oceníš ho hlavne pri dlhšom hraní, keď ho nechceš celý čas držať kolenami, a pri vystúpeniach, kde potrebuješ mať ruky voľné.

Treťou je popruh, ak plánuješ hrať postojačky. A keď ťa hra chytí a budeš chcieť rozšíriť zvuk, najčastejšie prírastky k djembe sú conga a bongá, prípadne cajon, ktorý pokryje basu aj snare naraz a o ktorom máme samostatný článok ako vybrať cajon.

Djembe nepotrebuje skoro nič, ale tri veci mu vyslovene škodia. Prvou je priame slnko a radiátor, pri ktorých koža vyschne a praskne. Druhou je vlhká pivnica alebo garáž, kde blana povolí a drevo napučí. Treťou sú paličky, na ktoré nie je nástroj stavaný a ktoré ti kožu prerazia rýchlejšie, než čakáš, takže ich nechaj na conga, timbales a bloky.

Bežná údržba je otázka minúty. Po hraní blanu utri suchou handričkou a raz za čas jemne dotiahni povrazy, keď počuješ, že tón klesol. Ak sa blana napriek tomu pretrhne, výmena je úplne bežná oprava, nové kusy sú v blanách pre perkusie a princíp je rovnaký ako pri bicích, kde ho krok za krokom rozoberá článok ako vymeniť blany na bicích.

Veľkosť vyber podľa svojej výšky, pri dospelom hráčovi je dvanásť palcov istota. Blanu vyber podľa toho, kde budeš hrať, kožu domov a syntetiku von. Korpus rozhoduje o teple tónu, pričom mahagón je rozumný stred medzi cenou a zvukom a sklolaminát prežije všetko. A ladenie vyber podľa povahy, povraz, ak ťa baví remeslo, a skrutky, ak chceš mať hotovo za minútu.

Keď si tieto štyri veci prejdeš, výber prestane byť lotéria. Celú ponuku máš v kategórii djembe, a ak ešte váhaš medzi typmi ručných bubnov, mrkni aj na conga, bongá a cajony. Ak hľadáš niečo pokojnejšie do rúk, pozri sa na kalimby alebo do nástrojov pre muzikoterapiu.

Zvládneš, a rýchlejšie, než čakáš. Nepotrebuješ noty, ladičku ani učiteľa a prvý použiteľný rytmus zahráš v ten istý deň, čo bubon vybalíš. Zároveň má djembe dosť hĺbky na to, aby ťa bavilo aj po pár rokoch, keď sa dostaneš k slapom a k hre v skupine.

Deťom do desiatich rokov sedí blana šesť až osem palcov a výška do štyridsať centimetrov, starším deťom osem až desať palcov. Dôležitejší než priemer je však posed, dieťa musí dosiahnuť nohami na zem a bubon medzi kolenami udržať. Menšie veľkosti nájdeš aj medzi detskými perkusiami.

S kozou blanou ho skontroluj raz za pár týždňov a vždy po väčšej zmene prostredia, napríklad keď ho prinesieš z auta do vykúrenej izby. So syntetickou blanou neladíš prakticky nikdy, a to je jej hlavná výhoda.

Povedzme si to na rovinu, djembe je hlasnejšie, než si predstavuješ, hlavne bass a slap. Pomôže menšia veľkosť, hranie mäkšou dynamikou a podložka pod bubnom, ktorá tlmí prenos zvuku do podlahy. V paneláku sa oplatí dohodnúť so susedmi na časoch, presne ako pri bicích.

Ak budeš hrať prevažne doma, ber kožu, znie živšie a naučíš sa vnímať, ako nástroj reaguje na počasie aj na tvoje ruky. Ak budeš bubon voziť po táboroch a hrať vonku, syntetika ti ušetrí kopu starostí a znie stále rovnako.

Radšej nie. Djembe je stavané na hru rukami a palička kožu natrhne alebo prerazí. Ak ťa láka hrať paličkami, sú na to conga, timbales a bloky, prípadne rovno bicie.