Ako vybrať zvukovú kartu

Ako funguje zvuková karta

Samotná zvuková karta sa stará o prevod analógového signálu do digitálnej podoby, s ktorou si počítač pri spracovaní dokáže hravo poradiť. Komunikácia však môže fungovať aj opačne. Zvukové rozhranie totiž dokáže digitálny zvukový záznam z počítača transformovať na analógový formát. Zvuk je vďaka tomu možné počúvať z počítača cez štúdiové reprobedne – monitory – alebo cez slúchadlá. Ak by sme sa pokúšali zvukový signál nahrávky poslať do počítača priamo bez audio rozhrania, výsledok by bol mizerný. Počítač síce má zabudovanú aj vlastnú zvukovú kartu, ale tá neumožňuje kvalitný prevod signálu z analógovej formy do digitálnej. Externá zvukovka navyše vďaka zabudovanému predzosilňovaču dokáže signál aj zosilniť na požadovanú úroveň, s ktorou bude počítač schopný ďalej pracovať. Jednoznačný záver je teda taký, že interná zvuková karta v počítači síce postačí na prehrávanie komprimovaného zvuku, ale na nahrávanie kvalitného zvuku nie je vhodná.

Počet vstupov zvukovej karty

Jedno z prvých kritérií, na ktoré sa treba zamerať pri výbere zvukovky je počet vstupov. Je predsa rozdiel, či sa má zariadenie používať na nahrávanie jedného alebo viacerých nástrojov naraz. Pri nahrávaní samotného spevu bude stačiť audio rozhranie s jedným analógovým vstupom. Jednoduché pravidlo: počet vstupov na zariadení musí byť rovnaký ako počet nástrojov, ktoré je potrebné naraz nahrať.

Špeciálnu pozornosť treba venovať nahrávaniu elektrickej gitary, keyboardu alebo basgitary. Pre tieto nástroje odporúčame vybrať zvukovku, na ktorej je možné príslušný vstup prepnúť do vysokoimpedačného režimu Hi-Z. Takýto prepínač umožní prietok maximálneho možného výstupného napätia bez strát.

Ďalšou špecialitkou je nahrávanie kondenzátorového mikrofónu. Tento typ mikrofónu síce dokáže v porovnaní s inými mikrofónmi poskytnúť najautentickejší záznam zvuku, ale vyžaduje si špeciálne 48 V napájanie, ktoré sa zvykne označovať aj ako fantómové napájanie. Väčšina audio kariet takéto napájanie umožňuje.

Možnosti pripojenia zvukovej karty

USB zvukové karty
Najčastejší spôsob pripojenia väčšiny zariadení. Výhodou je preto vysoká kompatibilita s bežným typom notebooku alebo iného prenosného počítača.

FireWire zvukové karty
Spoľahlivejší typ pripojenia pri nahrávaní viacerých kanálov. Má profesionálnejšie využitie, ale jeho nevýhodou je nižšia miera kompatibility. Bežný počítač totiž FireWire port nemá.

Thunderbolt zvukové karty
Profesionálnejšie rozhranie, ktoré umožňuje spoľahlivé pripojenie viacerých kanálov naraz. Technické riešenie vzišlo zo spolupráce Intelu s výrobcom Apple a je až 8-násobne rýchlejšie ako USB pripojenie.

PCIe zvukové karty
Inštaluje sa priamo na základnú dosku počítača a má vysoko profesionálne využitie. Zariadenie sa dokáže vyhnúť niektorým procesom konverzie dát a preto nedochádza k takmer žiadnej latencii pri ich spracovaní.

Frekvencia vzorkovania

Vzorkovacia frekvencia alebo sampling udáva, koľko vzoriek sa načíta za jednu sekundu pri transformácii z analógového signálu na digitálny signál. Čím vyššie je toto číslo, tým bude výslednú zvuk kvalitnejší. Pri CD nahrávkach sa štandardne používa frekvencia 44,1 kHz. Tento štandard ponúka aj väčšina jednoduchších zvukoviek, no špičkové karty dokážu vzorkovať až na frekvencii 192 kHz. Toto kritérium by však nemalo byť žiadnou mantrou, pretože pod kvalitu výsledného zvuku sa podpisujú aj ďalšie faktory. Zjednodušene sa síce dá povedať, že nahrávka s 96 kHz bude znieť lepšie ako nahrávka s 48 kHz, no počítač na nahrávku spotrebuje až dvojnásobok miesta na disku. Profesionálne štúdiá využívajú zariadenia s minimálnou frekvenciou vzorkovania 44,1 kHz. Pri spätnej konverzii digitálneho zvuku na analógový sa využíva iba vzorka z najvrchnejšej a najspodnejšej časti zvukovej vlny. To znamená, že nahrávka uložená v kvalite 44,1 kHz dokáže zreprodukovať frekvenciu na úrovni približne 22 kHz. Teda stále o dosť viac, ako je schopné rozpoznať ľudské ucho, ktoré frekvencie nad 20 kHz už jednoducho nepočuje.

Bitová hĺbka

Toto kritérium významne ovplyvňuje výslednú dynamiku zvuku. Zjednodušene sa dá povedať, že čím je počet bitov nahrávky vyšší, tým väčší bude jej dynamický rozsah. Štandardné CD je nahraté v kvalite 16 bitov. Keďže 1 bit nahrávky zodpovedá 6 dB, dynamický rozsah nahrávky na takomto CD bude 96 dB. Treba počítať s tým, že časť tohto rozsahu padne za obeť elektronickému šumu zariadenia a ani zvyšok nebude pôsobiť nijako oslňujúco, pretože tichšie pasáže budú pôsobiť hlasnejšie. Audio s kvalitou 24 bitov bude kvalitatívne na oveľa vyššej úrovni a považuje sa za minimálny kvalitatívny štandard profesionálov. 

Resumé

Zvuková karta je predpokladom na to, aby sa domáce prostredie alebo skúšobňa mohli stať funkčným nahrávacím štúdiom. Povinnou výbavou každého zvukového majstra a každého, kto chce urobiť kvalitnú nahrávku je aj nahrávací softvér a vhodný kábel na prepojenie audio rozhrania s počítačom, s nahrávaným nástrojom, mikrofónom alebo slúchadlami.

Zvukovku si treba vybrať podľa počtu nástrojov, ktoré sa budú nahrávať naraz. Pri výbere treba zohľadniť aj to, aké pripojenie umožňuje počítač alebo notebook. Najčastejším a zároveň najobľúbenejším typom býva zvukovka s USB konektorom.

Kvalitu výslednej nahrávky určuje aj frekvencia vzorkovania a rozlíšenie bitovej hĺbky. Minimálnym štandardom by malo byť zariadenie s frekvenciou 44,1 kHz a 24-bitovou hĺbkou.