Leoš Janáček (1854-1928) bol významný český skladateľ, hudobný teoretik, folklorista, publicista a pedagóg. Inšpiroval sa moravskou, slovanskou a východoeurópskou ľudovou hudbou a vytvoril osobitý moderný štýl, ktorý sa vyznačuje originalitou a využívaním rečových rytmov. Janáček sa narodil v Hukvaldoch, vzdelanie získal v Brne, Prahe, Lipsku a Viedni, väčšinu života strávil v Brne, kde spojil hudobnú kompozíciu s rozsiahlym výskumom ľudovej slovesnosti. K raným vplyvom patril Antonín Dvořák, ale Janáčkove zrelé diela priniesli nové objavy, najmä po smrti jeho dcéry. Prelomovým dielom bola opera Jenůfa, ktorá si získala medzinárodné uznanie a otvorila mu dvere do veľkých operných domov. Neskôr slávne diela ako Káťa Kabanová, Príhody lišky Bystroušky, Sinfonietta a Glagolská omša predstavili jeho jedinečnú zmes ľudových tradícií, osobného prejavu a literárnej inšpirácie. K Janáčkovmu odkazu sa po jeho smrti celosvetovo hlásil najmä dirigent Charles Mackerras. Dnes stojí popri Dvořákovi a Smetanovi ako jeden z najvýznamnejších českých skladateľov, známy svojím hlbokým vplyvom na modernú hudbu.