Mirai a jeho 5 albumov na opustený ostrov

Frontman kapely Mirai patrí k menám, ktoré u nás vypredávajú haly. Jeho výber je poctivo mainstreamový a on sám to hovorí rovno, bez pózy. Punk rock ho formoval ako tínedžera, U2 ho naučili počúvať, čo robí gitara so zvukom, a Nirvanu počúval na lyžiarskom kurze v trinástich. Piatu platňu si vybral vlastnú, aby si na ostrove pripomenul, že aj on kedysi robil hudbu.

Sleduj Mirai na Instagrame, Facebooku a Spotify, aby ti nič neušlo. A ak chceš počuť celý jeho výber aj s komentárom, pozri si celé video na našom YouTube kanáli.

Mirai začína tým, čo ho formovalo. Enema of the State z roku 1999 je album, ktorý z Blink-182 urobil najhranejšiu punkrockovú kapelu sveta a ktorý dodnes definuje, ako znie kalifornský pop punk. What's My Age Again a All the Small Things vtedy hrali všetky rádiá, hoci pieseň o tom, že ti je stále dvadsaťtri, napísali chalani, ktorí sami dospievať odmietali. K albumu si nedávno pridal aj memoáre Marka Hoppusa. Odporúča ich každému, kto sa točí okolo hudby a vydavateľstiev, pretože sa v tých príbehoch spozná. Podľa neho to, čo kapela zažívala s labelmi, nie je zas tak ďaleko od toho, čím si prechádza malá česká a slovenská scéna.

👉 Chceš mať túto platňu doma? Nájdeš ju v našom e-shope.

„Punk rock ma formoval." — Mirai

Druhá voľba je album, ktorý Mirai naozaj miluje. The Joshua Tree z roku 1987 postavil U2 medzi najväčšie kapely planéty a otvárajú ho tri skladby, ktoré by inej kapele stačili na celú kariéru: Where the Streets Have No Name, I Still Haven't Found What I'm Looking For a With or Without You. Mirai na ňom najviac rieši gitaru. The Edge tu nehrá riffy, ale pracuje so zvukom, s efektmi a hlavne s delayom. Ten slávny pingpongový delay je dôvod, prečo úvod skladby Where the Streets Have No Name spoznáš po dvoch sekundách. Album produkovali Brian Eno a Daniel Lanois a práve oni tomu dali ten priestor. Mirai a jeho kolega gitarista kvôli U2 raz stáli osem hodín v rade pred berlínskym olympijským štadiónom. Hovorí, že to bol možno najlepší koncert, na akom kedy bol.

👉 Chceš mať túto platňu doma? Nájdeš ju v našom e-shope.

„Stáli sme tam osem hodín ako úplne najvernejší fanúšikovia. Možno najlepší koncert, na akom som bol." — Mirai

„Beatles sú podľa mňa taká povinná literatúra na maturite." — Mirai

Nevermind z roku 1991 je dnes mainstream a Mirai to hovorí bez servítky. Preňho je to hlavne album, ktorý s kamarátmi počúvali na lyžiarskom kurze, keď mali dvanásť trinásť, a pripadal im strašne cool. Presne tak to s Nirvanou fungovalo aj vo svete. Producent Butch Vig vzal špinavý seattleský zvuk a nahral ho tak čisto, že sa dostal do rádií, a Smells Like Teen Spirit zhodila z čela amerického rebríčka Michaela Jacksona. Mirai k tomu pridáva postreh, ktorý pozná každý, kto niekedy pracoval v hudobninách. Keď v predajni niekto začne hrať práve ten riff, predavačov to spoľahlivo spustí.

👉 Chceš mať túto platňu doma? Nájdeš ju v našom e-shope.

„Keď niekto v hudobninách začne hrať Smells Like Teen Spirit, tak to predavačov asi celkom triggeruje." — Mirai

Na záver si Mirai vybral vlastnú platňu a hovorí to úplne otvorene. Arigato je album, ktorý bol pre kapelu Mirai zásadný a podľa neho zaň brali aj Anděla. Názov je japonské ďakujem a odkazuje na korene frontmanovej rodiny, ktoré siahajú do Japonska. Práve to dalo kapele meno aj celý vizuál. Dôvod, prečo si ju berie na ostrov, je pritom veľmi praktický. Keby tam začal blúzniť, chce si pripomenúť, že aj on kedysi robil hudbu.

👉 Chceš mať túto platňu doma? Nájdeš ju v našom e-shope.

„Keby som blúznil na opustenom ostrove, aby som si pripomenul, že som aj ja kedysi robil hudbu." — Mirai

Toľko päť platní Mirai Navrátila na opustený ostrov. Punk rock, dve kapely, ktoré prepísali dejiny, Beatles a jeden vlastný album. Prejdi si celú ponuku LP platní a niektorú si dopraj do zbierky. A keď na nej budeš točiť, mrkni aj na gramofóny.