Michael Szatmáry a jeho 5 albumov na opustený ostrov

Päť platní, jeden ostrov a nula šance to potom zmeniť. Michael Szatmáry si vybral bez váhania. Tu je jeho pätica na opustený ostrov.

Poznáš ho zo stand-upu, ale on sám sa predstavuje ako nedocenený muzikant. Ako dieťa chcel hrať na nástroje, doma na to ale neboli peniaze, tak mu mama kúpila aspoň paličky na bicie. Bubnoval teda na matracoch. Nejaké hudobné úspechy má: robil predskokana Erasure na európskom turné, Camouflage, a tiež kapelám Shalom a Oceán. Z toho zoznamu sa dá dosť presne uhádnuť, kam sa jeho vkus celý život uberal. Nedávno mu vyšiel album Teardrop.

Sleduj Michaela na Instagrame, Facebooku a Spotify, aby ti nič neušlo. A ak chceš počuť celý jeho výber aj s komentárom, pozri si celé video na našom YouTube kanáli.

Michael začína rovno tým, čo považuje za najlepšie, čo kedy vyšlo. Violator z roku 1990 je podľa neho album, ktorý zmenil elektronickú hudbu aj to, ako sa na ňu ľudia pozerali. Sú na ňom najikonickejšie skladby Depeche Mode, Enjoy the Silence aj Personal Jesus, a ani jedna slabá pieseň. Enjoy the Silence pritom Martin Gore napísal ako pomalú baladu. Prerobil ju až Alan Wilder, ktorý neskôr z kapely odišiel, a práve v jeho verzii ju dnes pozná každý. Názov albumu nemá hlbší význam, chlapcom sa len zdalo, že Violator je silné slovo. Ikonickú ružu na obale má na svedomí ich dvorný fotograf a dizajnér Anton Corbijn.

👉 Chceš mať túto platňu doma? Nájdeš ju v našom e-shope.

Druhá voľba a znova Depeche Mode. Michael sa k tomu hlási bez okolkov, je depešák. Music for the Masses z roku 1987 je album, ktorý vyšiel ešte pred Violatorom a Michael ho prvýkrát počul ako malý chlapec za socializmu. Dovtedy poznal Olympic, Žbirku a Helenu Vondráčkovú, lebo iné sa k nemu nedostalo. Toto mu zmenilo život. Aj názov je vtip, Depeche Mode nikdy nerobili hudbu pre masy a chlapcom sa zdalo zábavné tvrdiť opak. K albumu patrí aj koncertný film 101 z Rose Bowl v Pasadene, kde si ich prišlo pozrieť viac ako 60 000 ľudí. Vtedy sa Depeche Mode stali globálnym symbolom elektronickej hudby.

👉 Chceš mať túto platňu doma? Nájdeš ju v našom e-shope.

Insomnia a to slávne I can't get no sleep pozná asi každý. Skladba je z Reverence, debutu Faithless z roku 1996. Rollo, Sister Bliss a Maxi Jazz podľa Michaela vytvorili niečo, čo predtým neexistovalo, a tancovalo sa na to v kluboch po celom svete. Ako muzikanta ho na tom najviac zaujíma ten ikonický riff na synťáku. Zvuk vymyslela Sister Bliss a dovtedy ho nikto nepoužíval. Michael odporúča Insomniu kedykoľvek, aj na zlú náladu.

👉 Chceš mať túto platňu doma? Nájdeš ju v našom e-shope.

Michael je dieťa 90. rokov a symbolom tej dekády je pre neho toto britské zoskupenie. Stereo MC's nikdy neboli megahviezdy, hoci kedysi vypredávali štadióny. Nedávno hrali aj v Bratislave. Album Connected z roku 1992 sa volá rovnako ako ich najznámejšia pieseň a Michael si ho púšťa dodnes. Páči sa mu, ako mixovali elektroniku, rap, trip hop a drum and bass, a že k tomu mali aj poriadne texty. Odporúča aj Deep Down & Dirty, ale majstrovské dielo je podľa neho práve Connected.

👉 Chceš mať túto platňu doma? Nájdeš ju v našom e-shope.

Na záver anglické duo Tracey Thorn a Ben Watt. Sú spolu od začiatku 80. rokov, dlhé roky to ale nechávali mimo reflektorov. Aj názov Everything But The Girl má svoju historku, pochádza zo sloganu obchodu s nábytkom, ktorý sľuboval všetko okrem dievčaťa. Fungovali dávno predtým, než prišla sláva, a tú nakoniec priniesol remix skladby Missing od Todda Terryho. Walking Wounded z roku 1996 je album, na ktorom pochopili, že sa dá robiť aj tanečná hudba, a urobili to s gráciou. Michael sa nimi ako začínajúci muzikant veľmi inšpiroval. Vraj im aj šlohol zopár akordových postupov. Ale to nikomu nehovorte.

👉 Chceš mať túto platňu doma? Nájdeš ju v našom e-shope.

Toľko päť platní Michaela Szatmáryho na opustený ostrov. Keby si mohol vybrať desať, vysype ich z fleku. Prejdi si celú ponuku LP platní a niektorú si dopraj do zbierky. A keď na nej budeš točiť, mrkni aj na gramofóny.