Všetko podstatné o LP platniach

Gramofónové platne vynašiel koncom 19. storočia Emile Berliner. V tom čase sa platne vyrábali zo šelaku, čo je vlastne prírodná živica. Platňa mala hrubšie drážky, krútila sa rýchlosťou 78 RPM, no mohla obsahovať maximálne 3 minúty zvuku. V 30. rokoch minulého storočia vydala spoločnosť RCA Victor prvú dlhohrajúcu platňu na vinyle. Mala byť komerčne dostupná, ale žiaľ, neskončilo sa to veľkým úspechom. Počas 2. svetovej vojny boli zdroje šelaku veľmi obmedzené a preto sa už masívne začalo lisovať práve na vinyl. Stále však s rýchlosťou 78 RPM.

Nové platne, tak ako ich poznáme dnes, teda vyrobené z PVC (vinyl) a s rýchlosťou 33 1/3 RPM, priniesla na trh spoločnosť Columbia Records, a začala ich predávať po vojne, v roku 1948. Prvá takto vydaná nahrávka bola Mendelssohn violin concerto.

O rok neskôr vznikol aj formát platne s rýchlosťou 45 RPM a zaujímavosťou je, že platne sa vtedy od seba farebne odlišovali podľa žánrov. V ponuke bolo až 7 farieb.

Napriek tomu, že streamovanie je dnes najrozšírenejší spôsob počúvania hudby, stále viac ľudí sa vracia k LP platniam. Potešenie z počúvania umocňuje aj samotný rituál spojený s púšťaním vinylov. Vyberanie platne z obalu, jej očistenie, priloženie ihly, či otočenie platne po dohratí strany.

Obal predáva a o obaloch platní to platí dvojnásobne. Častokrát sú prepracované k dokonalosti až na zberateľskú hodnotu. Na niektorých nájdeš nielen informácie o interpretovi a skladbách, ale aj nástroje, ktoré boli pre danú nahrávku použité, štúdiové vybavenie či množstvo fotiek na mnohostranových bookletoch.

K poriadnej audio zbierke patrí bezpochyby aj poriadny gramofón. Kvalitné, dizajnové modely gramofónov sú ako šperk každej izby, vedia dokonale oživiť priestor a pritiahnuť pohľad. Pri audiofilných výliskoch musí byť vždy použitá kvalitná prenoska s ihlou. Hovorí sa, že stáť by mala minimálne toľko, čo samotný gramofón. Je to jeho najdôležitejšia súčasť, keďže prenáša zvuk priamo z drážky platne.

LP platňa si síce vyžaduje istú starostlivosť, no pri dodržaní niektorých zásad môže zvukový záznam pretrvať celú večnosť. Týmto pozdravujeme sondy Voyager 1 a Voyager 2, ktoré už od roku 1977 majú na svojej palube zlaté platne s odkazom pre mimozemské civilizácie a dnes sú už sondy aj s platňami mimo našej slnečnej sústavy.

Naspäť na Zem. Na čistenie a starostlivosť treba používať vhodné príslušenstvo, mať gramofón s kvalitným hrotom a správne nastaveným ramienkom. Pri manipulácií s platňou treba dbať na opatrnosť. Za žiadnych okolností sa platňa nesmie dostať do kontaktu s prstami na miestach, kde sú drážky. Môžu sa zašpiniť a tým poškodiť ihlu počas prehrávania. Keď ju pokladáme na tanier, držíme ju za hrany na protiľahlých stranách. Nekladieme platňu na točiaci sa tanier a nikdy ju neskladáme, kým je tanier v pohybe.

Platne je vhodné skladovať na suchom a chladnom mieste. Veľmi dôležité je, aby neboli poukladané na sebe. Váha platní môže spôsobiť deformácie vinylu, ktorý už nikdy nebude znieť ako predtým. Najlepším riešením na uskladnenie zbierky sú originálne stojany či kufríky na platne.

Poškriabanie samotných drážok je pre platňu úplná katastrofa, takže opatrnosť je vždy na prvom mieste.

Práčka na LP platne je výrobok určený skutočným audiofilom, zberateľom alebo dídžejom, ktorí si potrebujú byť istí, že platňa bude hrať vždy bez zaváhania. Práčky môžu byť ultrazvukové na hĺbkové čistenie, prípadne vákuové, ktoré odsajú prach a nečistoty z drážok. Existujú aj práčky platní vo forme kúpeľa s masážou pomocou kefiek, takže úplný vinylový wellness.

No pre denné použitie sú vhodné aj obyčajné pomôcky na starostlivosť o platne. Nemala by chýbať čistiaca utierka, kefka či štetec a tekutý prostriedok bez obsahu alkoholu – všetko pochopiteľne špeciálne vyvinuté na tento účel.

A kto má svoje platne naozaj rád, ten k nim pristupuje v rukavičkách. Doslova.

Čo je to vlastne RPM? Konkrétne revolutions per minute. Je to údaj, koľkokrát sa tanier s platňou otočí za minútu.

Existujú tri rýchlosti prehrávania: 33 1/3 RPM, 45 RPM a 78 RPM.

So 78 RPM platňami sa už veľmi nestretneme. Boli to prvé platne z už spomínaného šelaku. Rýchlosť 33 1/3 využívajú dlhohrajúce platne s priemerom 12“ a EP platne s priemerom 10“. Ostatné, 7-palcové vinyly, niektoré maxisingle a EP sa točia rýchlosťou 45 RPM. Takisto ako niektoré audiofilné LP platne.

Prepnúť rýchlosť otáčania platne sa dá na každom jednom gramofóne.

DMM (Direct Metal Mastering) – touto technológiou sa vyrábajú platne pomocou oceľového disku s vrstvou čistej medi. Zvukový signál sa zapisuje priamo na medený disk. Rozdiel oproti klasickej výrobe je ten, že tento proces je jednokrokový – na rozdiel od štandardného trojkrokového. Výsledkom je zníženie echa, šumu a hluku.

Od predaja spoločnosti Neumann nemeckému výrobcovi mikrofónov Sennheiser sa už nové sústruhy nevyrábajú a nedodávajú sa ani náhradné diely. Na svete je len 6 takýchto zariadení. Najlepší príklad lisovania DMM možno zvyčajne nájsť na štítkoch Teldec (Nemecko) alebo EMI (Spojené kráľovstvo) zo začiatku 80. rokov.

Half Speed Mastering – proces rezania vinylu polovičnou rýchlosťou. Kotúčový sústruh a hlavný zdroj sú spustené na polovičnú rýchlosť, teda 16 2/3. Bežia spolu nesprávnou rýchlosťou – pomaly.

Čím dlhšie sa venujete vyrezávaniu jednej drážky, tým je práca presnejšia. Je tu badateľný rozdiel medzi záznamami ktoré vznikli v reálnom čase a záznamami, ktoré vznikli za dvojnásobný čas.

Direct to Disc – pred príchodom nahrávania na magnetofónové pásy, sa všetko nahrávalo spôsobom "direct to disc". Je to veľmi náročný spôsob, pretože treba nahrať kompletne všetko, naživo, bez vážnejších hudobných a technických chýb. Po nahratí skladby už neexistuje žiadny spôsob následnej úpravy. Momentálne sa táto technológia stáva opäť obľúbenou. Sčasti aj vďaka Third Man Records Jacka Whitea. Celá alchýmia je v tom, že hudobníci to musia dať "na prvú". Napriek všetkému sa niekedy stane aj chyba a možno práve to pridáva takejto nahrávke magický moment a autenticitu.

Vo všeobecnosti ale platí, že samotný mastering nahrávky v štúdiu sa robí špeciálne pre LP platne a je odlišný od finálneho masteringu pre CD či iné formáty.