Tento hudobný nástroj je cenovo dostupný a jeho údržba je nenáročná. Po zvládnutí základov hry na flaute sa môže dieťa rozhodnúť pre hru na ďalšom drevenom dychovom nástroji – priečnej flaute, klarinete, hoboji či saxofóne. Základy melodického cítenia získané vďaka flaute však prakticky využije na akomkoľvek hudobnom nástroji.
Flauta odjakživa priťahovala ľudí tajomnou silou svojho zvuku. Význam slova „flauta“ má vo väčšine jazykov svoj pôvod v niektorom slove vyjadrujúcom dych, vdýchnutie alebo vánok. V minulosti sa jej pripisovala priama spojitosť s ľudskou dušou vďaka svojej jednoduchosti sa stala najobľúbenejším dychovým nástrojom. Flautové nástroje boli tiež odpradávna známymi falickými symbolmi a v dávnej minulosti sa používali pri rôznych obradoch. Hrávali na nich väčšinou muži. Počas stáročí prešli flauty dynamických vývinom a mali mnoho podôb. Najmenšia flauta mala 3 + 1 dierku, tenorové a basové flauty mali na vrchnej časti eso a namiesto malíčkovej dierky mali klapku.
Flauty delíme podľa spôsobu hry, tvaru alebo spôsobu fúkania do nástroja. Všetky sú charakteristické tým, že sa na nich tvorí tón pomocou hrany, na ktorej sa lomí úzky prúd vzduchu. Zakrývaním dierok sa skracuje alebo predlžuje vzduchový stĺpec.
Najpopulárnejším typom je zobcová flauta. Pri hraní sa drží kolmo k hráčovi a skladá sa z troch dielov: hlavice, korpusu a nožičky. Jej blízkou príbuznou je priečna flauta, ktorá sa síce historicky radí tiež medzi drevené dychové nástroje, no dnes sa vyrába z kovu a býva nenahraditeľnou súčasťou symfonických, dychových alebo komorných orchestrov.
Zobcové flauty sa líšia najmä spôsobom prstokladu: rozlišujeme tzv. barokový a nemecký systém. Rozdielny prstoklad sa prejavuje pri tvorbe tónov „f“ a „fis“.
Barokový systém hry na zobcovej flaute vychádza z tvaru nástrojov tohto obdobia. Nadväzuje na prstoklad najstarších drevených dychových nástrojov, no v porovnaní s nimi má baroková zobcová flauta väčší rozsah. Vďačí za to svojej konštrukcii. Barokový systém hry na zobcovej flaute sa niekedy (nepresne) označuje aj anglický systém.
V Nemecku prešli populárne zobcové flauty zásadnou úpravou vŕtania tónových otvorov. Tamojší výrobcovia tak vďaka sériovej výrobe sprístupnili nástroj širokej verejnosti, no flauty tak zároveň prišli o niektoré svoje typické zvukové vlastnosti z obdobia baroka.
Podľa ladenia sa zobcové flauty delia na tieto základné typy:
Je veľmi dôležité, aby deti od začiatku pracovali s kvalitným hudobným nástrojom, nie s napodobeninou – hračkou. Pre deti predškolského veku je najvhodnejšia plastová sopránová zobcová flauta pre jej trvácnosť a mimoriadne jednoduchú údržbu. Drevené zobcové flauty si zaslúžia viac starostlivosti. Aj ich údržba je však veľmi jednoduchá, stačí ich pravidelne po hraní vyčistiť vytierákom a aspoň dvakrát ročne mierne premastiť prírodným olejom.
Materiálová stránka výroby fláut ma vplyv na ladenie, mohutnosť a kvalitu zahraného tónu. Treba sa zamyslieť nad tým, ako dlho bude dieťa alebo začiatočník flautu používať. Kým niektoré materiály majú tendenciu po dlhodobom používaní zhoršiť kvalitu zvuku, iné ju dokážu ešte viac vylepšiť.
Najčastejšie používanými drevami pre výrobu flauty sú krušpánové, kokosové, ebenové drevo a palisander. Zobcové flauty zo slonoviny bývali v minulosti vysoko cenené pre svoju trvácnosť, no dnes sa z dôvodu prísnejších kritérií na ochranu prírody už vôbec nevyrábajú.
Rozvíjanie lásky k hudbe, hudobnému umeniu a hudobných schopností poskytuje dieťaťu veľa benefitov. Okrem toho, že hudba dokázateľne podporuje kognitívne funkcie mozgu, schopnosť učenia sa trpezlivosť a koncentráciu detí, môže byť tiež prirodzenou cestou k ich šťastnému životu.